majstrovstvách sveta, kde sa ako nováčik predrala do elitnej desiatky, vzbudilo na naše pomery obrovský záujem médií i verejnosti. Zároveň však, po v stredu avizovanej, včera najskôr potvrdenej a neskôr odmietnutej rezignácii trénera Zoltána Heistera, vyvstalo množstvo otázok a pochybností.
Počas posledných hodín sa vyrojilo množstvo úvah, dohadov, fám, právd i poloprávd od informovaných aj "informovaných", ktoré komentovali bezprecedentný plánovaný odchod trénera ešte pred posledným zápasom Slovenska s Nórskom. Včerajšia presviedčacia misia prezidenta Slovenského zväzu hádzanej Pavla Derfényiho priamo v Chorvátsku bola napokon úspešná, po hodinách špekulácií a protichodných informácií na lavičke Heister predsa len sedel.
Ak chce niekto uvažovať o príčinách, predovšetkým by mal poznať aspoň elementárne okolnosti účinkovania Heistera pri reprezentácii. Nie príliš výrazný bývalý hráč sa stal trénerom mládeže v bratislavskej ČH, neskôr ŠKP. Popri tom aj úspešným podnikateľom s účasťou vo viacerých spoločnostiach. Svoje trénerské ambície dokázal rozvinúť pri mládežníckych reprezentáciách, kde nemal zlé výsledky a na vrchol sa dostal, keď ho SZH inštaloval na post reprezentačného trénera A-tímu. Tento krok vedenia zväzu sa stretol s nepriaznivou odozvou v odborných a trénerských kruhoch, kde sa mnohí na nového kormidelníka pozerali cez prsty a spochybňovali jeho schopnosti a spôsobilosti. Veľmi dôležitým sa tu však stal prísľub zabezpečenia a normalizácie materiálnych podmienok pre reprezentáciu, ktoré často pripomínali stanový tábor letnej aktivity mládeže... Pre grošom smrdiaci zväz sa stal Heister najlacnejším riešením, keďže garantoval ako schopný manažér určitú konsolidáciu a europeizáciu týchto stepných pomerov.
S veľkou skepsou sa čakala samotná herná stránka reprezentácie, kde dorastala schopná generácia. Tu však, na prekvapenie, prišla úspešná séria výsledkov v kvalifikáciách ME aj MS, účasť na záverečnom turnaji "Európy" a ako vyvrcholenie práve chorvátsky šampionát. Medzitým rezonoval malicherný konflikt medzi Heisterom a hráčmi najlepšieho slovenského klubu, Tatrana Prešov, po ktorom sa Prešovčania stratili z reprezentácie a vrátili sa do nej v osobe Radovana Pekára až tesne pred šampionátom. Aj voči konečnej nominácii na šampionát sa zdvihla vlna kritiky, ktorá vytýkala trénerovi najmä to, že tvrdohlavo stavia na "svoje kone". Heister sa obhajoval vierou v hráčov, ktorých pozná, a veľa hovoril o tímovom duchu.
No a potom prišiel samotný šampionát v Chorvátsku. Slováci vôbec po prvýkrát zvládli na veľkom turnaji kľúčové zápasy a po troch výhrach a senzačnej remíze s Maďarskom postúpili z vôbec nie ľahkej základnej skupiny. Ďalšie dobré výsledky už boli čerešničkami navyše, popri eufórii sa však začali pomaly ukazovať aj určité trecie plochy medzi hráčmi a trénerom. Či to už bolo počas zápasu s Maďarskom, alebo oddychové časy, v ktorých určovali taktiku skôr lídri Kukučka a Valo, než samotný tréner. Aj v pozápasových hodnoteniach dodržania taktiky a hodnotenia jednotlivých situácií pre médiá to párkrát nezaladilo... Zrejme poslednou kvapkou bola situácia zo záveru zápasu proti Švédom, keď tréner zastavil 13 sekúnd pred koncom Antla, už-už v čistej pozícii, oddychovým časom. Čo sa presne odohralo v kabíne, vedia len tí, ktorí tam boli, ale asi to nebol práve salónny bontón. Podľa prvých vyjadrení trénera potom hráči porušili životosprávu, a to ho ako konečný spúšťací mechanizmus dotlačilo k úvahám o rezignácii, ku ktorej mala prispieť aj všeobecná únava z pôsobenia pri mužstve.
Na jednej strane si hráči pochvaľovali pomerne veľkú voľnosť, ktorú od trénera mali, na strane druhej nepochybne volali po výraznejšom koučingu a taktickej príprave na súpera. Bez akejkoľvek urážky, len ťažko môže byť Heister odborne akceptovateľný pre hráčov, ktorí účinkujú v európskych topkluboch a stretávajú sa tak so svetovou trénerskou špičkou. Toto by mali hodnotiť predovšetkým spôsobilí metodici, ale niektoré veci bili do očí aj laikom. Hoci sa nekonal žiadny verejný lynč, diskusné fóra sa naplnili reakciami typu "chlapci, ďakujeme - Heister, von!". Krčmové debaty síce ešte nikoho neodvolali na základe serióznych faktov, často sú však spúšťacím mechanizmom. A práve tieto tlaky, spôsobené okolím, výdatne prikŕmené aj inými trénermi a dokončené hráčmi, podlomili Heisterovu vieru v kompaktnú partiu, na ktorej si tak zakladal.
Čo sa dá skutočne Heisterovi vyčítať, je spôsob rezignácie, ktorá napokon nebola. Ak ju chcel posunúť do roviny, že svoje možnosti vyčerpal, nemá už stále sa vyvíjajúcemu a perspektívnemu družstvu čo dať a tím potrebuje nový impulz, mal tak urobiť až po poslednom zápase s Nórskom. Na vrchole, so cťou a gloriolou historického úspechu našej hádzanej, z ktorého ho už nikto nevymaže. Ak za tým malo byť niečo iné, čo možno naznačil (životospráva, disciplína, rozpory...), mal tieto veci prezentovať otvorene, opäť po turnaji. Takto však jeho gesto vyznelo ako prázdny akt urazeného ega, bezmocnosti a nezvládnutia situácie. Včerajšie popoludňajšie rozhodnutie, kvázi milostivý a rozumný ústupok, už nemožno vnímať inak ako frašku, keď veľký chlapec Derfényi presvedčil trucujúceho mladšieho brata. Aký to malo skutočný dopad na družstvo, ukázal až večerný zápas, ktorý sa hral po odovzdaní tohto materiálu... Týmto cirkusom, ktorý v konečnom dôsledku poškodil slovenskej hádzanej ako takej, sa však Heister v očiach odborníkov i laikov diskvalifikoval ako perspektívna trénerská osobnosť.
Talentované družstvo pre ďalší vývoj potrebuje akceptovateľnú a skutočne uznávanú trénerskú persónu, ktorá ho môže posunúť ešte vyššie. Ak takú nemáme na malom rozhádanom Slovensku, hľadajme v zahraničí.
ne 07:30
