Nedeľa, 18. apríla, 2021Meniny má Valér
Petra Vlhová a jej otec Igor Vlha. (Autor: Pavel Neubauer - TASR)
Juraj Berzedi|4. mar 2021 o 19:20

Aké má Vlhová spomienky na Jasnú?

JASNÁ. Lyžovanie jej bolo predurčené. Keď prišla zo školy, hodila tašku do kúta a poď ho na sídlisko. Na Podbrezinách mala svah hneď za domom.

Cez víkend zase Petra Vlhová chodila s bratom Borisom do Jasnej. Ich rodičia tam na Záhradkách prevádzkovali bufet.

„Kým rodičia pracovali, s bratom sme boli stále na kopci a lyžovali,“ spomína na svoje začiatky Liptáčka.

„Boli samostatná jednotka. Zalyžovali si, potom si dali hot-dog a pokračovali. Nikto neriešil vážne lyžovanie. Brali to ako zábavu a formu hry,“ približuje Vlhovej otec Igor.

Mala na päťkrát zlomenú sánku

Prvé lyžiarske oblúky začala jeho dcéra kresliť v troch rokoch pod dohľadom o štyri roky staršieho brata Borisa.

„V začiatkoch som neuvažoval, že by mohla športovať vrcholovo. Chodila na lyžiarsky krúžok, ktorý mala popri škole. Až neskôr sa to pozvoľne začalo rozbiehať,“ naznačil Vlha.

Vo štvrtok doobeda práve v Jasnej sledoval dcéru na tréningu. Bol pri nej aj pred vyše týždňom, keď na tréningu spadla a rukami si nešťastne narazila do zubov a tváre.

„Je to nepríjemné, keď som uvidel krv. Vtedy mi hocičo prebehne hlavou. Máme špičkového zubára, ktorý jej spravil ochranu, poklepal ju po ramene a vraví - odchod. Na druhý deň jazdila ako drak,“ opisuje Vlhovej otec.

V Jasnej prežila jeho dcéra viaceré výnimočné momenty. Nájde sa však aj jeden negatívny zážitok, pri ktorom celá rodina prežívala chvíle hrôzy.

„Zrazila som sa na svahu s jedným starším pánom. Mala som otras mozgu, zapadnutý jazyk a asi na päťkrát zlomenú sánku,“ vyrátala Vlhová.

O dcéru mal najväčší strach v živote

„To bol horor, vtedy som si povedal, že končíme. Bolo to dosť vážne. Keď vidíte dieťa na áre s drôtmi, neubránil som sa slzám,“ spomína Vlha.

Nešťastná udalosť sa stala v Jasnej na Záhradkách.

„Ten pán tam nemal počas tréningu čo robiť. Nepočúvol výzvu. Peťa vyletela z trate na kraj, kde lyžoval, a zrazili sa,“ opisuje Vlha.

Jeho dcéru sanitka ihneď previezla do nemocnice v Martine, kde ju museli operovať. Mala desať či jedenásť rokov.

„Presný vek neviem, musel by som sa pozrieť na jej zdravotnú kartu. Mal som vtedy o ňu najväčší strach v živote. S manželkou sme si povedali, že toto nám za to nestojí,“ doplnil.

Petra Vlhová s bratom Borisom. (Autor: ARCHÍV BORIS VLHA)

Bolo to v období, keď Vlhová nemyslela na medaily z vrcholných podujatí, ani malé či veľké glóbusy za prvenstvá vo Svetovom pohári.

„Lyžovala len na vyplnenie voľného času, aby mala svoj systém a harmonogram,“ tvrdí Vlha.

Toto je Petra! Ide aj cez bolesť

Možno iné deti či dospelí by sa po takomto zážitku už nikdy nepostavili na lyže. Vlhová je z iného cesta. Ukázala svoju nepoddajnosť i lásku k lyžovaniu.

„Veľa si z nehody nepamätám. Viem len, že som chcela ďalej lyžovať. Hoci som mala zdrôtovanú sánku, prosila som rodičov, aby ma pustili na preteky,“ načrtla.

„Nechali sme tomu voľný priebeh. K lyžovaniu sa vrátila. Na preteky ju chceli pustiť aj so zdrôtovanou sánkou, ale to sme zarazili. Keby spadla, mohlo byť ešte horšie,“ tvrdí Vlha.

„Toto je Petra! Postaví sa a aj cez bolesť ide ďalej,“ doplnil s úsmevom.

Už v pätnástich Vlhová v Jasnej štartovala v Európskom pohári. V osemnástich tam získala titul juniorskej majsterky sveta v slalome.

„Toto víťazstvo je dobrý úspech a o to viac ma to teší, že je to doma. Som megašťastná,“ tešila sa talentovaná Liptáčka.

Po prvom kole slalomu bola tretia. Už vtedy sa musela vyrovnávať s tlakom.

„Po prvom kole som od každého počula len medaila, medaila, víťazstvo, víťazstvo. Na psychiku to moc dobré nebolo, ale zvládla som to,“ dodala.

Oci, musím začať viac trénovať

„To sú neopísateľné momenty, ktoré si budeme pamätať aj o dvadsať rokov. Už keď bola druhý rok juniorka, povedali sme si, že to asi má význam. Prišla vtedy za mnou a hovorí: oci, musím už začať poriadne trénovať,“ spomína Igor Vlha.

O dva roky neskôr sa jeho dcéra do Jasnej vrátila na preteky Svetového pohára. Bolo to v prelomovej sezóne, v ktorej vo švédskom Aare prvýkrát v kariére vyhrala slalom na takejto úrovni.

Už keď bola druhý rok juniorka, povedali sme si, že to asi má význam. Prišla vtedy za mnou a hovorí mi: Oci, musím už začať poriadne trénovať.


Igor Vlha

V Jasnej bola po prvom kole slalomu na výbornom treťom mieste. V druhej jazde sa nevyhla menším chybám a napokon skončila deviata.

„Mrzí ma, že mi to nevyšlo podľa predstáv, ale to je šport. Bol to náročný slalom po psychickej i fyzickej stránke. Som trochu smutná,“ hovorila Vlhová v cieli.

Rozhovor vtedy na chvíľu prerušila. Chcela si vypočuť slová svojej krajanky Veroniky Velez-Zuzulovej, ktorá skončila druhá a práve sa prihovárala divákom.

„Atmosféra bola výnimočná. Takáto nie je nikde na svete. Vážim si to a mrzí ma, že som ľudí viac nepotešila. Verím, že v budúcnosti sa sem ešte vrátim a uspejem,“ dodala.

Vlhová: Jasná je moje stredisko

Bolo to niečo, čo dovtedy nezažila. Každý jej pohyb sledovali tisícky fanúšikov. Túžili sa s ňou odfotografovať alebo sa jej dotknúť.

„Ľudia boli úžasní, aj keď niekedy trochu otravní. Nemala som vôbec čas pre seba. Bolo to náročné,“ priznala Vlhová s odstupom času.

Pred dvoma rokmi zažila v Jasnej možno ešte väčšie šialenstvo. Bolo to potom ako získala tri medaily na majstrovstvách sveta v Aare.

Ako majsterka sveta v obrovskom slalome sa tesne pred Svetovým pohárom v Špindlerovom Mlyne rozhodla štartovať na Liptove v Európskom pohári.

Ľudia boli ako v tranze. Dokonca si chceli kupovať vstupenky, hoci na podujatie sa dalo dostať zdarma.

„Hovorila som si, že asi by som mala vyhrať. Je neskutočné, že prišlo toľko ľudí. Jasná je moje stredisko, vyrastala som tu, takže je to skvelé,“ priznala Vlhová.

Nechápem. Veď je to Európsky pohár

V Jasnej vyhrala obrovský slalom i slalom. A hoci to boli len preteky druhej kategórie, slovenskí fanúšikovia boli vo vytržení.

„Ešte som ani neodštartovala z búdky a už kričali. Potom kričali ešte viac. Bol to veľký ošiaľ,“ opisovala Vlhová.

Obrovskú podporu ľudí si neužila len ona, ale aj ľudia z jej tímu. Zrejme najviac jej taliansky tréner Livio Magoni.

„Bol som prekvapený, neviem, prečo sa so mnou chceli odfotiť. Ja som nikto, som len jeden normálny tréner a nemyslím si, že som až taký dobrý,“ reagoval Magoni pre TASR.

Z búrlivej atmosféry boli unesené aj lyžiarky, ktoré pravidelne súťažia vo Svetovom pohári.

„Pamätám si, ako sa pýtali, že nechápu, čo sa to deje. Veď je to Európsky pohár! Nemecká lyžiarka mi vravela, že toto ešte nikdy v živote nezažila,“ priznal Igor Vlha.

Ďalšie dobrodružstvo v Jasnej zažije Vlhová tento víkend – v sobotu v obrovskom slalome a v nedeľu v slalome. 


Juraj Berzedi píše o futbale, ktorý dlhé roky hrával, hokeji, lyžovaní, atletike a vodnom slalome. Ako reportér sa zúčastnil na EURO 2016 vo futbale, aj na zimných olympijských hrách v Pjongčangu 2018. Reportérsky zachytil dianie na troch majstrovstvách sveta v hokeji (2017, 2018, 2019), pravidelne cestuje na Svetové poháre v alpskom lyžovaní a bol aj na dvoch svetových šampionátoch (2017, 2019).

Súvisiace články