Penalta a červená karta motivovali Tatran

Videli zvraty, vylúčenie, statočný boj domáceho tímu a nakoniec aj vydreté víťazstvo v početnom oslabení. Podstatné ale bolo, že iskra nezlomnosti preskočila z ihriska na tribúny a tie sa po čase stotožnili s tým, čo predvádzajú aktéri na ploche. Hráči Prešova si vyslúžili viackrát potlesk, dokonca aj skandovaný, miestami i mohutné povzbudzovanie, a tak na oplátku po zápase mali dôvod na ďakovačku divákom za ich podporu v ťažkých chvíľach.

PREŠOV. Nuž, pokiaľ vidí priaznivec srdnatosť, nenechá ho to ľahostajným a vie prepáčiť aj technické či taktické nedostatky. Hráči sa presvedčili, aké dôležité je zaťať zuby a makať. Vypláca sa to. Smerom k výsledku i divákom

Nervozity bolo síce v zápolení viac než dosť aj bez toho, aby bol na ihrisku aktér inej pleti – narážame tým na nechutné nedávne extempore v Nitre, kde hrala Trnava. Rozhodca to mal zložitejšie a miestami aj on podľahol stresu.

Alebo ako povedal domáci brankár Jakub Diviš: „Museli sme čeliť viacerým než jedenástim protivníkom...“

Podstatné bolo, že hostitelia po dvojnásobnom knokaute – vylúčení Krajníka a inkasovanému vyrovnávajúcemu gólu z penalty premenili svoje negatívne pocity na pozitívne myslenie a ešte väčšiu túžbu vyhrať šesťbodový zápas v tom momente posledných dvoch tímov najvyššej súťaže.

Popravde – bolo by skrivodlivé, keby naši čo len remizovali. Ich súper so slávnym menom a tradíciou bol totiž naozaj slabší, a to aj vtedy, keď mal výhodu dlhej presilovky.

Niekedy sa dokonca zdalo, že Tatranu ako keby viac vyhovovalo hrať v tejto konštelácii, lebo jeho hráči sa svižnejšie pohybovali a boli plní energie. Hlava im určila správny smer a nohy ich poslúchali oveľa viac než mnohokrát predtým.

Prelomili sériu

Pred zápasom boli i obavy, či konečne domáci prelomia sériu štyroch corgoňligových vystúpení bez streleného gólu.

V týchto dueloch boli kritizovaní za nenápaditosť a neschopnosť dotiahnuť aj sľubnejšie akcie, hoci herne sa objavili sympatické náznaky.

Aj proti Trnave sfušovali niekoľko pokusov, keď boli v prečíslení a vo výhodnej pozícii, ale nevyšla im finálna prihrávka. Tentoraz si však predsa na koncovku viac posvietili.

Hlavne zásluhou Andreja Ševčuka, ukrajinského legionára, ktorý sa stal predmetom polemík fanúšikov, či jeho nasadzovanie je opodstatnené. V sobotu dal na to presvedčivú odpoveď, keď sa stal dvojgólovým strelcom.

„Bol to náročný zápas. Aj preto, že v priebehu pár dní sme absolvovali dva ligové a jeden pohárový súboj. Boli sme nervózni, lebo sme vedeli, o čo nám ide,“ rozhovoril sa 27-ročný útočník.

Ten sa dostal do Prešova počas reprezentačnej prestávky na skusy a nakoniec popísal kontrakt. Istou výhodou preňho bolo, že predtým ho už na Ukrajine viedol tréner Angel Červenkov.

Od hrotového hráča sa čakajú zásahy, ohrozovanie brány súpera, no v predošlých vystúpeniach proti Košiciam, v Žiline i v pohárovom s Ružomberkom bol dosť „schovaný“.

„Už som sa nevedel dočkať, kedy sa presadím a som rád, že to vyšlo práve dnes.“

Pred príchodom na Slovensko veľa o našom futbale nevedel. Teraz už môže porovnávať. „Na Ukrajine sa hrá technickejšie, kombinačnejšie, tu zase silovejšie. Zoznamujem sa za pochodu s herným štýlom,“ poznamenal Ševčuk.

Najprv zabezpečil vedenie 1:0 po výborne zahranom priamom kope Dolného, keď pohotovo dorazil brankárom vyrazenú loptu.

Rozhodujúca chvíľa v jeho podaní ale prišla po rýchlom brejku už v oslabení a parádnej strele.

„Súperi sú kvalitní, aj Trnava mala svoju silu, hlavne po tom, čo sme hrali v oslabení, ale zomkli sme sa. Myslím si, že sme si zaslúžili vyhrať, lebo sme to viac chceli,“ dodal Andrej Ševčuk.