Päťku mu vybral tréner Kozák, odvtedy sa jej drží ako kliešť

Slovenská futbalová „dvadsaťjednotka“ má novú tvár, a prvý raz ju ukázala v dvojzápase s Nórskom (semifinále turnaja Challenge Trophy) a Ukrajinou (priateľský duel). V dobrom svetle, lebo húževnatých severanov „vyprášila“ v Myjave rozdielom triedy 4:1, a s rovesníkmi z Ukrajiny remizovala v Zlatých Moravciach vo veľmi kvalitnom zápase 0:0.

KOŠICE. Na svoju premiéru v drese 21-ky si jediný hráč MFK Košice vo výbere trénera Pavla Hapala Tomáš Huk musel počkať až do 60. minúty zápasu s Ukrajinou.

„Ale ja som vďačný aj za tú polhodinku, čo som mohol byť na ihrisku. Tréner nás chcel viac spoznať, aj ako ľudí, aká sme partia, a prirodzene, chcel nás aj vidieť hrať. Príležitosť dostali všetci hráči, a každý mal iný priestor. Ja som mal na to tridsať minút, ale ako vravím, som vďačný aj za to, pretože je to ďalší míľnik v mojej kariére. A verím, že aj ja som mužstvu na ihrisku pomohol."

Dokonca mal aj šancu skórovať, hlavičkou, ale chýbali mu vari dva centimetre.

"Už keď som ten center dočahoval, vedel som, že mi to asi nevyjde, že loptu nemôžem ideálne zasiahnuť, pretože bola trochu privysoká.“

To, že šancu nepremenil, že lopta letela vysoko nad bránu, však vôbec neznamená, že by bola hlava jeho slabinou.

„Práve naopak, myslím si, že hra hlavou patrí medzi moje silné stránky,“ pousmial sa debutant v reprezentačnom tíme Slovenska do 21 rokov.

Dôležitejší je znak na hrudi

V drese so slovenským štátnym znakom to však nebola jeho premiéra.

„V reprezentácii som prešiel prakticky všetkými ročníkmi, od najmladšej kategórie až po devätnástku. Tam som mal trochu smolu, lebo kvôli zlomenine členka som vynechal kvalifikáciu na majstrovstvá Európy a stihol som len prípravné zápasy. Verím, že v dvadsaťjednotke si to vynahradím.“

Aj v nej sa mu ušiel dres s číslom 5, aký nosí v materskom klube MFK Košice.

„Hneď prvý deň na zraze sa písali čísla, a mal to na starosť Robo Mazáň. Jeden či dvaja chlapci by päťku brali, ale keď som prišiel na rad, ešte bola voľná, tak som neváhal. To číslo síce pre mňa nič neznamená, ale je moje odvtedy, keď som prišiel do áčka MFK Košice, a vybral mi ho tréner Kozák. Odvtedy je to moje obľúbené číslo, a držím sa ho ako kliešť... No číslo nie je dôležité, tým je pre mňa znak na hrudi, že viem, že hrám za Slovensko.“

Dres s takýmto znakom Tomáš Huk doma ešte nemá.

Ani na debut v reprezentačnej 21-ke mu nezostala takáto „hmotná spomienka“.

„Budú to iba spomienky v hlave, na celý ten zraz, cítil som sa s tými chlapcami, v tom kolektíve, veľmi dobre. Škoda, doma ešte nemám dres reprezentácie, ale dúfam, že z pôsobenia v dvadsaťjednotke nejaký, aj s mojím menom na chrbte, získam. Ak nám ho po zápase nenechajú, azda si ho budem môcť aspoň odkúpiť, za nejakú symbolickú cenu. A potom si ho zarámujem...“

Alebo si naň talentovaný stredopoliar ešte nejaký čas počká, kým si ho neoblečie v „áčkovom národiaku“?

„To by bolo krásne!“ Zatiaľ bol na spoločnej akcii s hráčmi A-tímu iba na slávnostnom vyhlásení výsledkov ankety „Futbalista roka 2014“.

„A bol to krásny večer. Príjemná zmena, že sme nemuseli byť na hoteli, že sme mohli vidieť všetky tie naše hviezdy naživo.“

Ktovie, o pár rôčkov budú možno obdivovať aj jeho, že aj on bude medzi oceňovanou futbalovou smotánkou.

„To je môj cieľ, dostať sa medzi najlepších,“ prezradil 20-ročný futbalista svoje ambície.