Rio vymenila za Rimavskú Sobotu. Olympiáda nás zastihla v zlom čase, tvrdí Brazílčanka

Keď pricestovala na Slovensko, zaskočila ju zima, sneh a vymreté ulice.

„Neskôr mi všetko došlo. Boli Vianoce a ľudia ich trávili zatvorení doma,“ vysvetľuje Daniela Laet Slovák (34).

Brazílčanka z Ria žije už tri roky v Rimavskej Sobote, kam sa vydala.

Ako ste sa dostali na Slovensko?

Všetko sa začalo, keď ma kamarát zo Slovenska Juraj Vajda požiadal, aby som vyrobila svietidlá a stolové lampy pre hostel Lisetonga, ktorý sa práve vtedy otváral v Riu de Janeiro. V tom čase som bola študentkou interiérového dizajnu na vysokej škole. Neskôr prišiel Juraj s ďalšou ponukou, a tak som začala pracovať v bare a zaskakovať za kolegov na recepcii. A keďže domov som to mala ďaleko (Rio je veľké), v hosteli som zároveň i bývala. Jedného dňa sa tu ubytoval ďalší Slovák, ktorý prišiel do Brazílie pracovať na výskume v rámci doktorátu.

Padli ste si do oka?

Presne tak. Začali sme spolu chodiť, zobrali sme sa a narodila sa nám dcéra Viktoria Inés. Keďže si manžel potreboval dokončiť doktorát, všetci sme sa neskôr presťahovali na Slovensko, kde bývam už tri roky.

Čomu sa venujete?

Popri rodine najmä výrobe originálnej prírodnej bižutérie zo semiačok stromov z Brazílie. Som jedináčik a aby mi tu nebolo veľmi smutno za domovom, hneď po príchode na Slovensko som sa pustila do štúdia slovenčiny a dala som sa na kurz keramickej tvorby pri Základnej umeleckej škole. Neskôr som začala študovať s pomocou dobrej kamarátky aj angličtinu. S manželom a ešte jedným kamarátom, ktorý už dvakrát navštívil Rio de Janeiro, sme pripravili prednášku o Brazílii pre študentov stredných škôl, či výstavu amatérskych fotografií z Brazílie v Rimavskej Sobote a Tisovci. Pripravila som typické brazílske brigadeiro a ukázala niečo z brazílskych remeselných výrobkov. Náš ďalší kamarát, Brazílčan, ktorý sa tu oženil a je vynikajúci kuchár, pripravil ochutnávku brazílskych špecialít ako coxinha a castanha do para.

Koľkokrát ste boli odvtedy späť v Riu?

Iba raz, v máji minulého roku.

Na čo ste si na Slovensku najťažšie zvykali a na čo ste si nezvykli doteraz?

Po príchode ma zaskočila veľká zima. Keďže boli Vianoce, všade bol sneh, ktorý som predtým nikdy nevidela. A to množstvo vecí, čo si musíte obliecť, aby ste necítili zimu. To všetko bolo pre mňa úplne nové. Prekvapilo ma, že som nepočula žiadny hluk, všade bolo málo áut a ľudí. Premýšľala som, či sú ti ľudia vôbec živí. Až neskôr som pochopila, že v zime zostávajú zatvorení doma. Spočiatku som si ťažšie zvykala aj na typické slovenské jedlá. Ale netrvalo dlho a začala som jesť všetko. Bryndza mi zachutila na prvýkrát. Doteraz som si nezvykla na ticho, ktoré tu je, ale hluk obrovského Ria mi nechýba.

Čo zaskočí Európana po príchode do Ria?

V Riu vládne veľký ruch, povedala by som, že dokonca chaos. Cudzinci sú z toho často šokovaní. Z mojej práce v hosteli Lisetonga si pamätám, že cudzincom sa Rio veľmi páčilo, ale zároveň sa neustále sťažovali na to, ako veci v Brazílii nefungujú.

Čo to znamená?

Ak chceli niečo vybaviť, išlo to len s problémami a trvalo to veľmi dlho.

Majú Slováci a Cariocas, ako volajú obyvateľov Ria, niečo spoločné?

Myslím si, že Cariocas sú veľmi pohostinní, a to isté vnímam aj u Slovákov. Musím povedať, že ma miestni ľudia veľmi pekne prijali. Skutočne som obkolesená krásnymi ľuďmi, vďaka ktorým sa tu cítim takmer ako doma v Riu.

Pamätáte sa, ako reagovali obyvatelia Ria, keď mesto pred siedmimi rokmi získalo právo usporiadať olympijské hry 2016?

Veľa ľudí to potešilo. Spomínam si na debatu s jedným taxikárom. Hovoril mi, že sa chystá zúčastniť na jednom projekte, v ktorom sa mal naučiť základy angličtiny a španielčiny, ako aj absolvovať hodiny bezpečnej jazdy. Bol veľmi šťastný. Často sme sa o olympiáde rozprávali aj v rodine a s kamarátmi. Všetci sme mali pocit, že hry prinesú Brazílii niečo pozitívne, viac práce, vzdelávacích programov, že bude lepšie fungovať ekonomika a zlepší sa zdravotná starostlivosť či bezpečnosť. Samozrejme, že sme si uvedomovali aj riziká. Naplánovali sa veľké stavebné projekty, ktoré mohli priniesť podvody s verejnými financiami alebo viesť k nútenému vysťahovaniu niektorých obyvateľov mesta. Podujatie takého rozsahu môže zmeniť život mnohých - k lepšiemu aj k horšiemu.

Aká bola realita, ako sa Rio zmenilo?

Pravdou je, že Rio de Janeiro malo vždy svoje problémy spojené s verejnou dopravou, zdravotnou starostlivosťou a bezpečnosťou. Je to jedno z najväčších miest a je normálne, že všetko nebude fungovať na sto percent. Ale keď Brazília získala šancu hostiť majstrovstvá sveta vo futbale a neskôr Rio olympiádu, veci sa postupne začali zhoršovať. Veľa z toho, čo sme očakávali, sa nakoniec nenaplnilo. Veci nabrali prudký spád. Začala som pociťovať, že