Vytvoriť v ére platových stropov víťazný tím, je beh na dlhú trať.

Je skvelé, že súčasná NHL nefunguje na známom českom prísloví „dejte mi lidi a já to udělám“. K ľudom môžeme dodať aj peniaze.

Spôsob cesty k úspechu, aký je vidieť najmä v európskom futbale, kde najbohatšie tímy skúpia to najlepšie na hráčskom trhu a majú najväčšiu šancu na titul, v NHL neplatí.

81,5 milióna dolárov je magické číslo, ktoré trápi každého manažéra. Viac peňazí nemohli v aktuálnej sezóne vynaložiť kluby na platy svojich hráčov. Platový strop skrátka nepustí.

Vďaka tomu za postupom čo i len do jedného finále je množstvo správnych rozhodnutí manažmentu. Tampe Bay sa to podarilo trikrát za sebou a je na svojom vrchole, Colorado naň nezastaviteľne smeruje.

Prinášam najzásadnejšie rozhodnutia, ktoré oba tímy priviedli k úspechu a vzájomnému súboju o Stanleyho pohár.

Cesta Colorada Avalanche

Lavíny na prelome milénia zažívali zlaté hokejové časy. Ich vtedajší kapitán Joe Sakic mohol v rokoch 1996 a 2001 dvihnúť nad hlavu Stanleyho pohár.

Odvtedy sa však Colorado zaradilo medzi priemerné tímy, ktoré mali problém sa dostať do play off. Zmenil to opäť až Joe Sakic, tentokrát z pozície generálneho manažéra. Na manažérsku pozíciu nastúpil v roku 2014 a zdá sa, že odvtedy v klube robia takmer všetko správne.

Sakic sa rozhodol ísť cestou dlhodobého budovania tímu. Zdedil dobré draftové výbery v podaní Landeskoga a Mackinnona a ostatné už zariadil šikovnou podpisovou politikou. Navyše, ako jeden z mála manažérov neurobil chybu v preplatení svojich kľúčových hráčov. Uvediem príklad.