Jozef Koščák namiesto diamantov zbieral vavríny pre najrýchlejšieho bežca

Ľudová múdrosť, či skôr životom overená skúsenosť, ktorá hovorí, že doma nie je nikto prorokom, je typická aj v jeho prípade.

Tých Košičanov, ktorým dnes niečo hovorí meno ich rodáka Jozefa Koščáka, možno zrátať hádam na prstoch oboch rúk.

Nepoznajú ho ani mnohí tí, ktorí o sebe tvrdia, že košický šport a jeho dejiny ovládajú od A do Z.

Keď im však položíte otázku kto bol najúspešnejší československý bežec na 5 a 10 kilometrov pred érou Emila Zátopka, tak iba zahanbene sklopia oči...

Narodil sa pred 115 rokmi, 8. júla 1903 v Košiciach a stal sa z neho úspešný bežec, ktorého meno s úctou vyslovovali jeho súperi i atletickí odborníci v celej Európe.

Sníval sen o Južnej Amerike

Aj keď spočiatku to tak vôbec nevyzeralo. Atletika, i keď mala prívlastok kráľovná športu, nepatrila medzi tie odvetia, z ktorých sa dalo vyžiť.

Darmo, bola rýdzo amatérskym športom a chlapec, ktorý mal ďalších jedenásť súrodencov a otca chudobného čižmára, nemohol ani snívať o zápoleniach na slávnych bežeckých dráhach.

Pokiaľ sa chcel držať tradícií, tak ako mäsiarsky učeň mal perspektívu stať sa zápasníkom.

Okrem toho sníval o celkom inej budúcnosti – chcel s priateľmi odplávať veľkou námornou loďou do Južnej Ameriky a tam hľadať diamanty.

Začalo sa to v Prešove

Z cesty na diamantové polia však, v tomto prípade, našťastie nebolo nič.

I keď viac ho lákali futbal a cyklistika, predsa sa pred 95 rokmi zúčastnil na bežeckých pretekoch v Prešove a zdolal všetkých vtedy najlepších bežcov z východného Slovenska i Podkarpatskej Rusi, ba dokonca i niekoľkých známych českých vytrvalcov.

O jeho osude tak bolo rozhodnuté.

Atletickí funkcionári z AC Praha mu sľúbili trvalé zamestnanie so slovami, že „v Prahe síce nie sú polia plné drahokamov, ale aj pri Vltave sa dá slušne vyžiť a pritom nemusí šetriť peniaze na drahú cestu do ďalekej Argentíny“.

Zátopkov predchodca

Vtedy mal 20 rokov a pravidelnému behu v KAC Košice sa prakticky venoval iba jednu sezónu!.

Jozef Koščák aj po rokoch pripomínal, že do Prahy a neskôr do Brna odišiel z rodných Košíc nie kvôli perspektívnej bežeckej kariére, ale predovšetkým preto, lebo mu sľúbili stále zamestnanie.

Samozrejme, vtedy však ani on netušil, že sa stane najlepším československým bežcom – vytrvalcom.

Kuriózne je, že niektoré zdroje ho uvádzajú ako najúspešnejšieho vytrvalca v celom Československu od roku 1918, i keď vtedy mal ešte iba 15 rokov a atletike sa ešte vôbec nevenoval.