Hokejová reprezentácia Československa zviedla proti sovietskej zbornej množstvo nezabudnuteľných súbojov.

Jeden z nich presne pred 60 rokmi, keď tohto súpera zdolala prvý raz na vrcholnom podujatí. Na majstrovstvách sveta 1961 vyhral tím ČSSR v Ženeve nad ZSSR 6:4.

Zo žiaka profesor

Krátko po zimných olympijských hrách 1948 dostalo mužstvo LTC Praha, ktoré tvorilo kostru československej reprezentácie, pozvanie do Moskvy.

Hráči jedného z najlepších hokejových klubov v Európe, dres ktorého si obliekal aj košický rodák Ladislav Troják, mali hostiteľom ukázať, ako sa hrá „kanadský“ hokej.

Sovieti ho dovtedy takmer vôbec nepoznali. V krajine bol rozšírený bandy hokej, ktorý sa hral s loptičkou a na väčšom klzisku.

Na prvý neoficiálny zápas proti LTC nastúpili hráči Moskvy s rýchlokorčuliarskymi nožmi na topánkach, iba konce korčúľ boli zrezané. Chýbali lavičky na striedanie. Hráči postávali za mantinelom a prehadzovali si cez seba kabáty.

V noci po zápase Sovieti na základe vysvetlenia hráčov LTC zhotovili bránky na hokej s originálnymi rozmermi. Na druhý zápas už nastúpili niektorí Moskvania na kanadských korčuliach, aj výstroj sa začala prispôsobovať.

V treťom zápase (prvom oficiálnom) sa zrodila senzácia. Po dvoch jasných prehrách domáci zvíťazili 6:3. Štvrtý zápas sa skončil remízou 2:2.

 „Neverili sme, že hrajú iba niekoľko mesiacov. Sú len málo za najlepšími mužstvami Európy a Ameriky. Keď sa zdokonalia v technike, budú nás všetkých porážať,“ líči kniha Náš hokej spomienky hráčov LTC na moskovský výlet.

Boli to prorocké slová. Zo žiaka sa stal učiteľ. Ba priam profesor. Hokejisti Sovietskeho zväzu sa prvý raz objavili na medzinárodnej scéne v roku 1954. Na MS v Štokholme zdolali Kanadu 7:2, ČSR 5:2 a premiéru premenili v triumf.

 Za 37 rokov odohrali československí hokejisti proti veľkému rivalovi 169 oficiálnych zápasov, vyhrali 44. Na niektoré víťazstvá proti Sovietom sa spomína dodnes.

S výhrou k titulu majstrov Európy

7. 3. 1961 ČSSR - ZSSR 6:4, majstrovstvá sveta, Ženeva

Na svetový šampionát v roku 1961 odchádzalo mužstvo Československa len so skromnými plánmi.

Krátko pred začiatkom šampionátu tragicky zahynul tréner Eduard Farda a vo výbere jeho nástupcov Zdeňka Andršta a Vladimíra Kostku chýbalo niekoľko hokejistov, ktorí dostali disciplinárne tresty za účasť v stávkovacej afére nazývanej dnes Prípad Sazka.

Napriek tomu odohralo Československo celý turnaj bez prehry. Na ôsmy pokus zdolalo prvý raz na veľkom podujatí (MS a ZOH) aj sovietskeho rivala. Dva góly víťazov strelil Ján Starší, ďalšie pridali František Gregor, Jiří Dolana, Vlastimil Bubník a Václav Pantůček.

Po remíze 1:1 s Kanadou rozhodlo o zlate pre zámorský tím lepšie skóre. Československo však bolo po 12 rokoch lepšie než tretie a oslavovalo titul majstra Európy.

Prvé víťazstvo pod piatimi kruhmi

15. februára 1968 ČSSR - ZSSR 5:4, zimné olympijské hry Grenoble

Na zimných olympijských v Grenoble sa prvý raz od druhej svetovej vojny predstavili samostatné reprezentácie rozdeleného Nemecka. Medzinárodný olympijský výbor zaviedol dopingové kontroly a tiež kontrolu pohlavia. Československí hokejisti zdolali Sovietov na veľkom turnaji po siedmich rokoch.

Zápas sa pre nich nezačal šťastne, keď už po 28 sekundách prekonal brankára Dzurillu Boris Majorov. Do konca úvodnej tretiny však tím ČSSR otočil skóre na 3:1. Na 4:2 zvyšoval kapitán Jozef Golonka, ktorý tiež prihral na piaty gól Jiříkovi.

Golonka si po ňom v eufórii ľahol na ľad a búchal oň hokejkou. Toto gesto sa s humorom prezentovalo, že načúva, či nám Sovieti nezastavili kohútik s ropou.

Mužstvo legendárneho trénera Tarasova ešte dvoma gólmi zdramatizovalo zápas, ale Dzurilla aj s pomocou spoluhráčov odolal. Na zisk olympijského zlata potrebovalo Československo vyhrať nad Švédmi, no zápas sa skončil remízou 2:2.

„Či sme zúrili? Strašne. Či sme plakali? Ako baby,“ líčil v knihe Volali ma Žiletka Golonka, ktorý krátko pred koncom zápasu v šanci neprekonal brankára Holmqvista. Napriek tomu sa doma oslavovalo. Ale nie tak mohutne, ako o rok neskôr.

Vy nám tanky, my vám branky

Marec 1969, ČSSR - ZSSR 2:0 a 4:3, majstrovstvá sveta, Štokholm

Svetový šampionát sa mal v roku 1969 konať v Prahe, ale okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy v auguste 1968 ho IIHF preložila do Štokholmu.

Turnaj sa hral dvojkolovo a oba zápasy Československa proti Sovietskemu zväzu sa niesli v napätej atmosfére. V hľadisku boli aj desiatky emigrantov z ČSSR, diváci držali v rukách transparenty ako „Rusové bu bu bu, dostanete na hubu!“ alebo „Vy nám tanky, my vám branky!“

Obe víťazstvá sa doma vnímali ako odplata za okupáciu. Symbolom odporu bolo aj gesto hráčov, ktorí po zápasoch nepodali súperovi ruky. Kým na ľade lietali iskry, po zápase aj kamene.

Obe víťazstvá sa v Československu búrlivo oslavovali. V Prahe sa po druhom triumfe 28. marca zišlo 25-tisíc ľudí. Na Václavskom námestí niekoľko ľudí z davu dlažobnými kockami zdemolovalo výklad sovietskej leteckej spoločnosti Aeroflot. Neskôr sa zistilo, že šlo o zinscenovanú provokáciu príslušníkmi ŠtB.

Víťazstvo nad Sovietmi vyvolalo nadšenie aj v Bratislave. 

"Najprv sa išlo pod okná bytu Vlada Dzurillu, kde nám z balkóna zamávala jeho manželka, odtiaľ sme sa vybrali k bytu Joža Golonku smer Štrkovec. Cez ulicu však boli postavené nejaké policajné autá, ktoré nás odklonili k Tvarožku, ako sme nazývali budovu veliteľstva Sovietskej armády na Miletičovej ulici.

Účastníci sa zhromaždili v parčíku na križovatke, policajti stáli pri múre budovy. Oslavujúci začali spievať hymnu a začali sa približovať k policajtom. Keď sme boli cca 10-15 metrov od nich, niekto zakričal vpred a policajti sa rozbehli proti nám. My sme sa rozpŕchli, no stále sme sa v okolí pohybovali.

Po niekoľkých minútach prišli dve policajné striekačky Tatra 138 a začali nás polievať. Jednej to moc nešlo, mala slabý tlak, čo vyvolalo nadšenie a zavelilo k útoku na striekačku kameňmi zo stavby električkovej trate na Štrkovec. Zdemolovaná Tatra tam stála ešte na druhý deň.

Je možné, že išlo o zámernú provokáciu nasmerovať nás k Tvarožku, kde už čakali policajti, no pôvodný zámer bol iný," opísal priamy aktér udalostí spred vyše 50 rokov Jozef Hanzel.

Podľa dobovej správy ŠtB sa pri zrážkach s bezpečnostnými silami zranilo 32 príslušníkov VB a zadržali 19 demonštrantov.

Udalosti z marca 1969 sa stali zámienkou na odstránenie Alexandra Dubčeka z funkcie prvého tajomníka ÚV KSČ. Nahradil ho Gustáv Husák, začala sa normalizácia.

Tréner majstrov musel do bazéna

20. apríla 1972 ČSSR - ZSSR 3:2, majstrovstvá sveta, Praha

Štyri roky po okupácii predstavovala ľadová plocha Športovej haly v Prahe jedno z mála miest, kde sa Československo mohlo vzbúriť proti veľmoci. Turnaj sa hral opäť dvojkolovo a zúčastnilo sa na ňom šesť tímov z Európy.

Sovieti vyhrali deväť šampionátov za sebou a boli favoritom na zisk ďalšieho titulu. V Prahe však sovietska lokomotíva narazila. V prvom kole sa v zápase ČSSR a ZSSR zrodila remíza 3:3, v druhom vyhral domáci tím 3:2 (góly Nedomanský, Farda a Jaroslav Holík).

„Z Rusov sme mali trochu strach. Často boli u nás v tretine ako na kolotoči a bolel nás z toho krk, ako sme sa za nimi otáčali,“ spomínal v rozhovore pre idnes.cz útočník Richard Farda.

Jeden z dvojice reprezentačných trénerov Jaroslav Pitner sa stavil, že keď mužstvo zdolá Sovietsky zväz, prepláva bazén v moteli v Průhoniciach, kde výprava bývala.

„Pripadal som si ako Venclovský vo vlnách kanála La Manche,“ vravel Pitner po prekonaní desaťmetrového plaveckého maratónu. V poslednom zápase turnaja Československo vyhralo 8:2 nad Fínskom a oslavovalo titul.

Sedmička olympijským víťazom

12. 4. 1984 ČSSR - ZSSR 7:2, Švédsky pohár, Karlstad

Dva mesiace po tom, čo v súboji o titul olympijských šampiónov prehral tím ČSSR so Sovietmi v Sarajeve 0:2, sa oba tímy stretli na Švédskom pohári. Zápas v Karlstade nevysielala televízia, ale fanúšikovia, ktorí si naladili rozhlasový prenos, nevychádzali z údivu.

Sovieti, ktorí predtým nadelili Fínom osem gólov a domácim Švédom dokonca desať, inkasovali od mužstva vedeného trénerom Luďkom Bukačom sedmičku.

Góly víťazov strelili postupne Růžička, Uvíra, Lukáč, Liba, Pašek, Lála a Suchánek. Vyšším rozdielom vyhralo Československo nad Sovietmi len v roku 1975 v zápase o Cenu Izvestijí v Prahe (9:3).

Výsledok si všimli aj noviny New York Times pod titulkom Totálne porazení Rusi. „Sovietsky tím utrpel najťažšiu prehru za dva a pol roka. Tréner Viktor Tichonov nasadil aj zrejme najlepší útok na svete Krutov-Larionov-Makarov, ale brankár Československa Dominik Hašek predviedol niekoľko famóznych zákrokov,“ napísali americké noviny.

Zápas bol trpkou reprezentačnou rozlúčkou pre legendárneho sovietskeho brankára Vladislava Treťjaka.

Podceňovaný tím sa vyšplhal na vrchol

29. 4. 1985, ČSSR - ZSSR 2:1, majstrovstvá sveta, Praha

Svetový šampionát sa vrátil do Prahy po siedmich rokoch. Mužstvo Československa malo v sezóne výpadky formy.

Najskôr prepadlo na Kanadskom pohári (5. miesto za 4 prehry a remízu s NSR) a v príprave pred MS prehralo dvakrát so Švédskom a dokonca aj s ligovým Gottwaldovom.

Ani základná časť turnaja nenaznačovala výrazné zlepšenie. Zverenci trénerskej dvojice Luděk Bukač a Stanislav Neveselý postúpili do finálovej skupiny až zo štvrtého miesta, okrem prehry so ZSSR (1:5), nestačili ani na Američanov.

Vo finálovej skupine sa však išlo od nuly a hneď v úvodnom zápase sa zrodilo prekvapenie. V 7. minúte využil Vladimír Růžička zaváhanie brankára Myškina, ktorý spadol pri cúvaní do bránky a o štyri minúty neskôr zvýšil dôrazný Pašek už na 2:0.

Zborná vedená trénerom Viktorom Tichonovom dokázala v tretej tretine aj vďaka výbornému výkonu skúseného brankára Jiřího Králika už len znížiť. Sovieti prehrali na MS prvý raz po siedmich rokoch.

Tím ČSSR sa odrazil týmto víťazstvom k zisku titulu. Po výhre 5:3 nad Kanadou (s hetrikom Jiřího Šejbu) zdvihol kapitán tímu Dárius Rusnák nad hlavu trofej pre majstrov sveta.