Nadia Comaneciová oslavuje päťdesiatku

Nadia Comaneciová na olympijských hrách v Montreale v roku 1976. (Autor: betsport-s.com)

TASR|12. nov 2011 o 11:00

Nadia Comaneciová bola prvou gymnastkou na svete, ktorá za svoje cvičenie dostala najvyššiu možnú známku 10. To neskôr zopakovala ešte šesťkrát.

BRATISLAVA. Významné okrúhle životné jubileum 50 rokov oslavuje 12. novembra bývalá vynikajúca rumunská športová gymnastka Nadia Comaneciová.

Rodáčka z Onesti je držiteľkou piatich zlatých olympijských medailí a do histórie sa zapísala ako prvá gymnastka na svete, ktorá na olympijskej súťaži dostala od rozhodcov známku 10. Aj preto ju mnohí pasujú za jednu z najlepších športovkýň 20. storočia, ako i za najlepšiu športovú gymnastku všetkých čias.

Prvý úspech na ME: štyri medaily

Ako športová gymnastka bola Nadia Comaneciová takmer od svojich začiatkov spojená s trénerskou dvojicou Károlyiovcov, Bélom a jeho ženou Mártou.

Prvý veľký úspech na medzinárodnom poli zažila v roku 1975 ako 13-ročná, keď na ME v nórskom Skiene získala tri zlaté medaily a k nim pridala aj jedno striebro. V tom istom roku na predolympijskej súťaži v Montreali získala titul vo viacboji a americká agentúra Associated Press ju zvolila za Športovca roka.

Prvá desiatka v histórii

O rok na to sa stala hviezdou olympijských hier 1976 v Montreale. Stala sa totiž prvou gymnastkou na svete, ktorá za svoje cvičenie dostala najvyššiu možnú známku 10. To neskôr zopakovala ešte šesťkrát - získala tri zlaté medaily (viacboj jednotlivkýň, kladina, bradlá), striebro vo viacboji družstiev a bronz za prostné. Montrealský úspech jej v rodnej krajine priniesol ihneď titul Hrdinka socialistickej práce, pričom sa stala najmladším Rumunom s týmto ocenením.

Rok po montrealskej olympiáde sa Comaneciovej podarilo obhájiť európsky titul vo viacboji, ale rumunský tím v závere súťaže odstúpil pre protesty voči bodovaniu. Na MS 1978 bojovala s nadváhou, pád z bradiel ju odsunul na 4. miesto, no titul na kladine obhájila.

V roku 1979 už znova štíhla Comaneciová získala tretí titul majsterky Európy za sebou, čo sa pred ňou nikdy nikomu nepodarilo. Na MS v závere roka ale napriek hospitalizácii kvôli otrave krvi z rany na zápästí i zákazu lekárov nemocnicu opustila a za známku 9,95 na kladine pomohla Rumunsku získať prvú tímovu zlatú medailu.

Potom štartovala ešte na OH 1980, kde skončila druhá vo viacboji a onedlho svoju športovú kariéru ukončila. Posledným veľkým podujatím v jej kariére bola Svetová univerziáda v roku 1981 v Bukurešti, na ktorých vybojovala v domácom prostredí päť zlatých medailí.

Nadia Comaneciová s manželom Bartom Connerom

Útek a návrat

V rokoch 1984-1989 bola členkou Rumunskej gymnastickej federácie a pomáhala trénovať juniorské gymnastky. V roku 1989 emigrovala do USA, o päť rokov neskôr sa zasnúbila s americkým gymnastom Bartom Connerom a po prvý raz po svojom úteku sa vrátila do Rumunska. Až v rodnej krajine si Connera v roku 1996 vzala.

V roku 1999 sa Comaneciová stala prvou športovkyňou pozvanou do Organizácie spojených národov, kde svojím prejavom otvorila Medzinárodný rok dobrovoľníkov 2000.

V súčasnosti sa venuje gymnastike a charitatívnej činnosti po celoom svete. Spolu s manželom založili Gymnastickú akadémiu Barta Connera a od 29. júna 2001 je naturalizovanou občiankou USA.

Nadia Comaneciová je podpredsedníčkou predstavenstva Hnutia špeciálnych olympiád, čestnou prezidentkou Rumunskej gymnastickej federácie, čestnou predsedkyňou Rumunského olympijského výboru, veľvyslankyňou športu Rumunska, viceprezidentkou predstavenstva Asociácie muskulárnych dystrofikov a členkou Nadácie Medzinárodnej gymnastickej federácie. MOV jej dvakrát udelil Olympijský rad.

V roku 2003 publikovala svoju prvú knihu pod názvom "Letters To A Young Gymnast" (Listy mladému gymnastovi) a v Bukurešti otvorila prevádzku bezplatnej kliniky na pomoc osirelým deťom v Rumunsku.