Na športovej kolobežke možno jazdiť do lesa i do školy

Nechcete sa k nim pridať?

Športové kolobežky zažívajú v mnohých európskych krajinách doslova boom, na Slovensku o nich zatiaľ vieme iba málo. Dalibor Cisár a jeho priatelia z banskobystrického tímu KOLOBB sa snažia tento zaujímavý šport propagovať aj u nás. Nadšencov, ktorí tejto málo známej športovej záľube prepadli, však možno zatiaľ spočítať na prstoch dvoch rúk.

Podvedome pátrajú po pedáloch

Cesta na banskobystrické Šachtičky vedie náročným hornatým terénom. Práve tu zvyčajne niektorí členovia tímu KOLOBB trénujú, hoci rovnako dobre sa dá kolobežkovať aj na rovinatých trasách. Cesta do kopca však dá telu zabrať podstatne viac a pre zdatnejších športovcov je preto aj príťažlivejšia.

Stúpanie je v niektorých častiach trasy výrazné a mnohým cyklistom tu pomaly dochádza dych.

Kým prehadzujú a „mlynčekujú“, dokáže ich poriadne prekvapiť športovec na zvláštnom prostriedku, ktorý ich v rýchlom tempe predbieha. Odráža sa striedavým pohybom nôh na niečom, čo na prvý pohľad tiež pripomína bicykel. Pedále a sedadlo by ste však hľadali márne.

„Už som sa dokonca stretol s otázkou, či tá kolobežka funguje na solárny pohon,“ smeje sa päťdesiatnik Dalibor Cisár. Športuje od malička, ako dieťa sa pretekársky venoval behu na lyžiach. Na športovú kolobežku, ktorú objavil približne pred troma rokmi, však nedá dopustiť. Dôležité podľa neho je, že kolobežky sú rovnako užitočné pre aktívnych aj pre rekreačných športovcov. „Je to výborný doplnok tréningového cyklu pre bežcov, lyžiarov a ostatných športovcov,“ hovorí.

Od klasickej detskej kolobežky sa jej športová „sestra“ výrazne odlišuje. Má odľahčenú karbónovú konštrukciu, brzdy a veľké kolesá s kvalitnými pneumatikami. Sú to tenké galusky, ktoré zvyčajne fúkajú na desať barov. Aké tempo, vzdialenosť a terén si na nej zvolíte, záleží hlavne na vašej kondícii. Pohyb na športovej kolobežke je však prirodzený a nenáročný, takže vás zďaleka nečaká taký výcvikový dril a hroziace pády, ako keď sa učíte snoubordovať, bicyklovať či lyžovať.

Tvar športovej kolobežky sa prispôsobil tomu, že pohyb na nej sa stále zrýchľuje. Na rovine je to priemerne 30 km/h.
FOTO - SME JÁN KROŠLÁK

Precvičí svaly celého tela

Kolobežka umožňuje získať dynamický odraz a podporuje svaly celého tela. Spevňuje tiež chrbticu, takže je ideálna aj pre mládež. „Žiaľ, zažili sme v tomto smere aj úsmevnú príhodu. V jednej škole sme zorganizovali prezentáciu jazdy na kolobežke. Mysleli sme si, ako ich to ohúri. Nakoniec sme museli mladých ľudí prosiť, aby si jazdu aspoň vyskúšali,“ hovorí Dalibor Cisár.

Športovcov z tímu Kolobb práve preto trochu mrzí, že prakticky všetci členovia už prekročili tridsiatku. „Chcelo by to mladú krv, lebo tejto kategórii zdravý pohyb chýba."

Viaceré zdravotné štúdie potvrdili, že pohyb na kolobežke telu prospieva. Rovnomerne zaťažuje všetky svalové partie a spevňuje prakticky celý organizmus. Posilňuje šľachy, svalové úpony, kĺbové puzdrá a väzivá, spevňuje chrbticu, krčné a chrbtové svaly.

„Má pozitívny vplyv aj na kardiovaskulárny systém, pľúca a bránicu,“ hovorí Dalibor Cisár. Počas jedného kilometra jazdy urobí športovec približne dvesto podrepov, takže zbystriť pozornosť by mali aj ženy. Pri tomto pravidelnom pohybe sa spevňuje brucho, sedacie svaly a dokonca aj svaly panvového dna. Na rozdiel od behu po tvrdom podklade netrpia ani kĺby. Odborníci odhadujú, že počas hodinovej jazdy na kolobežke spálite štyristo až päťsto kilokalórií. „Charakterom je tento pohyb blízky atletickému behu,“ upresňuje športovec.

Bez kondičky to nejde

„Zaujímavosťou je, že kým na obyčajnej kolobežke sa zvyčajne odrážame tou istou nohou, pri športovej kolobežke nohy striedame. Odrazy jednou nohou by zrejme nezvládol ani mimoriadne trénovaný športovec. Spravidla platí, že v kopcovitom teréne striedame nohy častejšie ako na rovine. Kým na rovnej ceste zvládneme aj osem odrazov jednou nohou, v kopci treba nohy striedať aj po dvoch odrazoch.“

Hoci kolobežka umožňuje jednoduchý a prirodzený pohyb prakticky pre každého, bez predchádzajúceho tréningu môže spôsobiť poriadnu bolesť svalov. Dalibor Cisár hovorí: „Začínajúci kolobežkár by mal prejsť aspoň dvesto kilometrov, kým ho úplne prestanú bolieť ruky a nohy.“ Oproti bicyklu to má však výhodu, že vás určite nebude bolieť zadná časť tela od sedadla. To na kolobežke totiž chýba.

Priekopníkmi sú Česi

Tí športovci, ktorí sa rozhodnú využívať kolobežku nielen na relax, ale chcú v tomto športe aj súťažiť, majú príležitostí viac ako dosť. Súperia predovšetkým v Európskom pohári, kde preteky organizujú Francúzi, Holanďania, Taliani, Nemci a Česi.

Práve naši západní susedia sa považujú za priekopníkov tohto športu, keďže česká liga je najstaršou v Európe a jazdí sa už od roku 1968. Pravda, odvtedy kolobežky výrazne zmenili vzhľad aj funkčnosť. Dnešný vzhľad kolobežiek sa vyvíjal približne od roku 2000.

„Tvar sa musel prispôsobiť tomu, že pohyb na kolobežkách sa neustále zrýchľuje. Jazdíme priemernou rýchlosťou dvadsaťsedem až tridsať kilometrov za hodinu, z kopca dosiahne kolobežka rýchlosť okolo sedemdesiat kilometrov.“

Pretekári zväčša absolvujú maratónsku trať. Silné zastúpenie majú aj ženy, medzi európsku špičku patrí aj manželka pána Cisára, Anna. Banskobystrický tím zväčša využíva kolobežky, kde je predné koleso výrazne väčšie ako zadné, keďže tento typ je ideálny do horského prostredia. V Holandsku s prevahou rovinatých terénov však obľubujú kolobežky s rovnakou veľkosťou kolies.

Od širšieho využitia kolobežiek zrejme niektorých záujemcov odrádza aj cena, ktorá sa pohybuje od šesťsto eur. Na Slovensku navyše ani neexistuje výrobca, ktorý by kolobežky na trh dodával. „Spolupracujeme s talianskym výrobcom, ktorý nám je schopný dodať kolobežku podľa našich požiadaviek v priebehu týždňa,“ hovorí Dalibor Cisár.

Kolobežky čoraz častejšie využívajú aj kúpeľné a wellness strediská na pohyb svojich klientov po parkoch či na výlety do prírody.

Združení v IKSE

Európskych kolobežkárov združuje medzinárodná federácia IKSA. Pre Dalibora Cisára je veľkým snom, aby sem postupne pribúdalo viac Slovákov. Tento rok bol preňho mimoriadne úspešný. Skončil tretí v európskej lige medzi veteránmi a z nedávneho európskeho pohára v Liberci si dokonca priniesol zlato.

Nestratil sa ani v spoločnom hodnotení s mladšími pretekármi, kde obsadil desiate miesto. Celý cyklus bol pritom mimoriadne náročný. Európsky pohár tvorilo päť pretekov, vyčerpávajúci bol aj európsky šampionát.

„Z roka na rok sa úroveň pretekov zvyšuje. Keď som s týmto športom ako bývalý lyžiar v roku 2008 začal, skončil som v zadnej časti peletónu. Ak sa chcem teraz udržať na špičke, musím trénovať štyri- až päťkrát do týždňa. S kolobežkou striedam beh, bicykel, snoubord aj bežky.“

Vek pretekárov nehrá úlohu, keďže súťaží aj veteránska kategória. Medzi európskymi pretekármi je aj 72-ročný muž s obdivuhodnou kondíciou, najstaršia pretekajúca Talianka má šesťdesiat rokov.

Nielen na preteky, aj do školy

Kolobežky sú ľahké, ich hmotnosť dosahuje približne šesť až sedem kilogramov. Preto si ich obľúbili aj žiaci v mnohých krajinách Európy. V Rakúsku sa na nich napríklad radi dopravia aj do školy. Vďaka hmotnosti nie je problém kolobežku nadvihnúť a preniesť po schodoch do budovy školy.

Milovníci kolobežiek nie sú iba súpermi na tratiach, ale tvoria jednu veľkú rodinu. Anna Cisárová hovorí, že súčasťou každých pretekov je aj bohatý spoločenský a kultúrny program: „Na pretekoch Európskeho pohára vo Francúzsku napríklad pretekári vďačne prijali ponuku prezrieť si Lyon na kolobežkách. Nebol problém zastaviť, zosadnúť, prezrieť si pamiatky a pokračovať v jazde.“

Vysokú spoločenskú úroveň mali aj majstrovstvá Európy v Utrechte. Starosta mesta privítal každú krajinu v rodnom jazyku a pretekári sa postupne podľa krajín predstavili obyvateľom na radničných schodoch. Slovensko má zatiaľ v tomto smere rezervy.

Okrem banskobystrického tímu pred niekoľkými rokmi zorganizoval menšie preteky nadšenec z Myjavy, veľké európske preteky však zatiaľ pripraviť nemôžeme. Aj keď napríklad Holanďania už našich športovcov na takúto súťaž nenápadne nabádali. Treba v prvom rade vybudovať silnejšiu pretekársku základňu, v ktorej by dominovali mladí ľudia.