MICHALOVCE. Po dlhých 32 rokoch sa do Michaloviec vrátil prvoligový hokejový titul.
Zemplínčania excelentne zvládli obe domáce finálové stretnutia proti Skalici a súperovi z ďalekého Záhoria v nich nedali žiadnu šancu.
V treťom zápase série triumfovali 3:0, vo štvrtom dokonca 4:0. Prvú marcovú sobotu tak na zrekonštruovanom štadióne pri Laborci vypukli nefalšované majstrovské oslavy.
Magnet na tituly
S nadľahčením môžeme napísať, že keď v októbri minulého roka striedal Miroslava Ihnačáka na lavičke Dukly Miroslav Chudý, tak bolo jasné, že Michalovčania budú v marci oslavovať triumf v súťaži.
Skúsený lodivod je totiž magnetom na prvoligové tituly – pred dvoma rokmi dvíhal pohár s Novými Zámkami a vlani s Detvou.
Na tieto úspechy nadviazal aj na Zemplíne. Dukla, ktorá po základnej časti obsadila druhú priečku za Skalicou, si v play-off postupne poradila so Spišskou Novou Vsou, Prešovom a Skalicou.
„Spišiaci boli trošku ľahší súper, zdolali sme ich hladko v každom zápase. Potom sme narazili na Prešov, s ktorým sme predtým nemali veľmi priaznivú bilanciu. V tej sérii mohol uspieť hocikto, ale my sme po postupe túžili o niečo viac a na našej strane bola aj väčšia kvalita, ktorá sa v rozhodujúcich chvíľach prejavila. Vo finále so Skalicou sme podali ešte lepšie výkony a úplne zaslúžene sme získali pohár,“ zhodnotil cestu za ligovým prvenstvom tréner Miroslav Chudý.
„Nielen pre mňa, ale aj pre michalovský hokej, mesto a fanúšikov je to veľký úspech, lebo titul prišiel po dlhých rokoch. O to viac si ho treba vážiť. Teším sa z neho o to viac, že ho prvýkrát oslavujem pred domácim publikom. Hokej sa hrá pre ľudí, a keď vidíte plný štadión a radosť divákov, tak je to pre vás akési zadosťučinenie.“
Vedenie HK Dukla Ingema pred necelým polrokom urobilo dobrý krok, keď sa rozhodlo vložiť kormidlo do rúk tomuto rodákovi z Krupiny.
Trénerský harcovník vštepil mužstvu svoj rukopis. Výborne začalo pracovať v defenzíve, ešte lepšie v ofenzíve.
Výsledkom toho bolo, že spomedzi všetkých prvoligistov celok najmenej gólov inkasoval a najviac ich strelil.
Zišla sa skvelá partia
Ako prvý dvihol pohár nad hlavu kapitán Marek Kolba, pre ktorého to bol štvrtý titul v jeho bohatej kariére.
Predošlé tri získal na extraligovej úrovni, dva s bratislavským Slovanom (2001/02 a 2002/03) a jeden s Košicami (2013/14).
„Konečne mám aj prvenstvo v druhej najvyššej súťaži. Každý titul má pre mňa rovnakú váhu, či už by som vyhral Stanleyho pohár alebo českú extraligu. Je to neopísateľný pocit, keď dvihnete majstrovský pohár nad hlavu, a ešte dokonca ako kapitán pred vlastnými fanúšikmi,“ rozplýval sa natešený skúsený 38-ročný obranca.
„Ako pri každom titule sú radosť a emócie obrovské. Sami ste to po zápase videli, ako celý štadión skandoval a všetci sa tešili. Bola to nádhera. Pre tieto chvíle sa robí šport.“
Aj ďalšia opora zadných radov Dukly Jakub Meliško zažil už viackrát majstrovské oslavy.
Hoci má iba 21 rokov, tento michalovský titul je už jeho šiesty v poradí.
Predtým vyhral trikrát juniorskú súťaž (dva razy s Chomutovom, raz s Lone Star Brahmas), jedenkrát dorasteneckú (so Zvolenom) a ďalšie prvenstvo pridal ako deviatak tiež so Zvolenom.
„Tento titul by som dal spomedzi všetkých na prvé miesto, lebo je môj premiérový v seniorskej kategórii. Opäť som dosiahol niečo nové, čo ma veľmi teší. Je to paráda, pre takéto chvíle sa oplatí hrať hokej,“ hovoril šťastný Meliško, rodák zo Žiaru nad Hronom.
„Som neskutočne rád, že sa nám podarilo naplniť ciele a vyhrať titul. Zišla sa tu skvelá partia. Každý od trénerov cez maséra až po posledného hráča išiel na doraz a úspech sa dostavil,“ doplnil bývalý mládežnícky reprezentant.
V prelínačke tretíkrát
Barážové boje o extraligu odštartuje Dukla už v piatok 16. marca na ľade Detvy.
Pre Zemplínčanov to bude tretia účasť v prelínacej súťaži. Premiérovo sa v takomto formáte baráže predstavili ešte v sezóne 1995/96.
Vtedy sa do prelínačky kvalifikovali zo štvrtého miesta a spolu s nimi do nej postúpili aj Spišská Nová Ves, Zvolen a Skalica, ktorých doplnili dvaja najhorší extraligisti Banská Bystrica a Prešov.
Baráž sa hrala systémom každý s každým doma-vonku, takže mužstvá odohrali po desať zápasov. Miestenku v ďalšom ročníku najvyššej súťaže si vybojovali dva najlepšie tímy konečnej tabuľky.
Vtedajší HC MEZ VTJ Michalovce obsadil piatu priečku s troma výhrami, jednou remízou a šiestimi prehrami, medzi elitu postúpili Spišská Nová Ves a Banská Bystrica.
Druhýkrát bojovali v prelínačke hneď o rok neskôr, keď takisto do nej postúpili zo štvrtého miesta.
Hralo sa rovnakým systémom, len s tým rozdielom, že z extraligy pribudli dve mužstvá navyše, takže do nej postupovalo až kvarteto.
Miestenku medzi elitou si vyslúžili Nitra, Skalica, Spišská Nová Ves a Zvolen. Michalovce obsadili šiestu priečku s bilanciou tri výhry, štyri remízy a sedem prehier.
Teraz odohrajú východniari desať duelov, s každým súperom sa stretnú štyrikrát. Okrem Skalice budú mať dočinenia aj s Detvou a Liptovským Mikulášom.
S akými ambíciami do play-out pôjdu? „Konkrétne ciele si nekladieme. Čo má prísť, príde, pôjdeme od zápasu k zápasu. Musíme hrať predovšetkým kvôli ľuďom a chceme, aby ich na štadión chodilo čo najviac. Keď diváci vidia, že chlapci bojujú a idú na doraz, tak im zatlieskajú a to je odmena za našu prácu. Baráž určite nechceme iba odohrať, je to pre nás nová výzva. Uvidíme, čo prinesie,“ skonštatoval Chudý.
Na na jeho slová nadviazal aj Meliško: „V baráži budeme chcieť potrápiť každého súpera. Dúfam, že prekvapíme a bude sa nám dariť.“
