Martin Jakubko sa z Číny vrátil nielen do snehovej kalamity, lež aj do prešovskej futbalovej reality...

Sportnet|12. feb 2003 o 00:00

Prešov Najatraktívnejšími futbalovými skusmi Martina Jakubka (na fotografii vpravo), futbalistu Tatrana Prešov, boli nesporne dni strávené bojom o

angažmán v druholigovom čínskom klube Guang Žhou. Robustný útočník zeleno bielych má za sebou podobné misie napríklad i za riekou Moravou. Pred pár dňami sa vrátil do Prešova, nuž namieste bola otázka, či ostáva v Tatrane alebo či chystá ešte niekam inam?

"Prípadné pôsobenie v čínskej druhej lige ostáva stále otvorené. Manažér klubu Guang Žhou sa mi má ozvať do konca tohto týždňa," odvetil M. Jakubko. "Je v kontakte s mojim manažérom V. Vargom. Takže určite definitívne nič nepadlo." Aký je to vlastne klub, ktorý vás testoval? "Priemerný druholigový, avšak s ambíciami ísť vyššie. Čo sa však týka všeobecných futbalových podmienok v ňom, to sa s našimi pomermi nedá zrovnávať. Futbalista sa tam môže skutočne venovať len a len futbalu, o všetko ostatné sa na vysokej úrovni starajú iní." O miesto v Guang Žhou ste sa uchádzali sám alebo v spoločnosti viacerých zahraničných futbalistov? "Cez Amsterdam som letel za mužstvom, ktoré práve trávilo dni na sústredení. Strávil som s ním jedenásť dní. Rovnako ako dvaja Holanďania, ktorí so mnou i s holandským manažérom cestovali. Odohral som štyri prípravné zápasy a odozva na ne bola priaznivá." Presadili ste sa v nich aj strelecky? "Nie. Zato som dosť pozícií na skórovanie pripravil spoluhráčom. Po prihrávkach už triafali len do prázdnej brány. I to sa mi prihodilo. Tréner chcel útok vystužiť vysokým hráčom. Mám pocit, že som mu celkom padol do oka, hoci strelecky mi vôbec nesypalo. Zato žrde som párkrát opečiatkoval." Po sústredení ste sa pobrali rovno domov? "Už počas sústredenia mi manažér vravel, že s mužstvom ostávam i po návrate "domov", kým Bartoša z Banskej Bystrice už po týždni poslali naspäť. V Guang Žhou nasledovala prehliadka mesta, futbalového štadióna i bytov, z ktorých som si v prípade uzavretia kontraktu mohol vybrať ten najvhodnejší." Aké boli napríklad tie byty. Azda stavané na menej urastené postavy Číňanov? "Kdeže! Ukazovali nám prekrásne, priestranné obydlia, luxusne vybavené. Verte, vedel by som z nich vybrať..." Správy po niekoľkých dňoch pobytu v Číne prezrádzali, vraj podpis vašej zmluvy je na spadnutie. Nakoniec k nemu nedošlo. Prečo? "Veruže to tak vyzeralo. Dokonca som už telefonoval svojmu manažérovi, že naozaj to vyzerá veľmi sľubne. Ostáva doriešiť len nejaké detaily. Počas sústredenia okrem troch Európanov sa tam vystriedalo i ďalších jedenásť futbalistov. Sitom som prešiel celkom úspešne. Zrazu sa tam pred posledným prípravným stretnutím objavilo tuším desať Brazílčanov a zopár ďalších futbalistov z Iránu a Juhoslávie. Nuž a vtedy začal manažér Guang Žhou podpis odkladať. Noví hráči trochu zamútili vodu a manažér, pre mňa nakoniec i celkom pochopiteľne, nechal si čas na ich vyskúšanie. Ja som sa teda pobral na Slovensko s tým, že do konca tohto týždňa mi Číňania oznámia ako sa napokon rozhodli." Martin Jakubko si pobyt v Číne nevedel vynachváliť aj preto, že mal možnosť trénovať a hrať v podobných klimatických podmienok aké u nás panujú v letných mesiacoch. Realita po návrate domov bola dosť krutá. Snehová kalamita, obmedzené možnosti prípravy a do toho ešte kalamita v podobe štrajku druholigových futbalistov Tatrana... "Ako vravíte, realita, kalamita... Za tie dni strávené v Číne som aspoň načas zabudol na domáce problémy a takpovediac rovnými nohami vhupol do štrajkovej pohotovosti a od pondelka i oficiálne do nečinnosti, lebo aj mne FC Tatran Prešov dlhuje výplaty." Určite ale nemusíme prízvukovať, že hoci majú hráči pravdu, že i oni musia z niečoho žiť, na strane druhej prichádzajú o veľa... "Viem na čo narážate. Tým, že netrénujeme škodíme sami sebe. Donekonečna však odsúvať riešenie toľkokrát omieľaných známych problémov, jednoducho nejde. Viacerí futbalisti, ich rodiny, mňa nevynímajúc, siahame na posledné rezervy. Ďalej to takto ísť už nemohlo. Nik z nás dokonca ani nežiadal, aby nám klub vyplatil dlžné sumy okamžite a naraz. Keby sme boli videli ústretovosť v zmysle, že nám vyplatia aspoň časť peňazí a ostatné potom prípadne v dohodnutých splátkach, boli by sme v spoločnej príprave pokračovali. Za seba vravím, že vedno s Mariánom Adamom trénujeme individuálne v okolí Chminianskej Novej Vsi, kde bývame. Uvedomujeme si pritom, že individuálna spoločnú prípravu v tomto období, pre každého futbalistu nesmierne dôležitom, nikdy nenahradí. Takže ostáva len nádej, že prešovský futbal nakoniec na s

Nuž a práve na túto tému prinesieme v zajtrajšom vydaní našich novín rozhovor s prezidentom FC Tatran Prešov Stanislavom Gregom.

Nachádzate sa tu: