Keď vyhrala naposledy, jej súperky chodili na základnú. Rumunka prekvapila aj seba

BRATISLAVA. Patrila k mladým talentom a bola jednou z najmladších hráčok v prvej svetovej päťdesiatke. Mala osemnásť rokov, keď v Taškente vyhrala svoj prvý turnajový titul. To bolo pred trinástimi rokmi.

Prvé finále na okruhu WTA hrala dokonca ešte o rok skôr v Budapešti.

Odvtedy sa však už výraznejšie nepresadila. Najvyššie sa dostala v roku 2013 na 21. miesto a pri výkonoch jej krajanky Simony Halepovej na ňu mnohí zabudli. 

Druhého turnajového triumfu sa dočkala až v Istanbule 2021 ako 31-ročná. Vo finále zdolala Belgičanku Elise Mertensovú 6:1, 7:6 (3).

Rumunka po zápase neskrývala, že už aj prestala veriť, že by ešte niekedy vyhrala turnaj. "Som naozaj šťastná za túto trofej. Ak mám byť úprimná, naozaj som to nečakala, takže som dvakrát taká hrdá," povedala po zápase.

Odmena? Voľná karta do Madridu

Podujatie vyhrala bez straty setu, pričom mnohé zo súperiek, ktoré teraz zdolala, ešte len začínali chodiť na základnú školu.

Po tomto úspechu dostala voľnú kartu do hlavnej súťaže na prestížny turnaj v Madride. Vyhne sa tak kvalifikácii. V nabitej konkurencii museli ísť do kvalifikácie už hráčky od 47. miesta rebríčka WTA.

Cirsteová je momentálne na 58. pozícii. Rozhodujúce však bolo rebríčkové postavenie spred niekoľkých týždňov, keď bola ešte nižšie.

K tomu, že sa napriek úspešným začiatkom v profesionálnom tenise nedokázala viac presadiť, prispeli aj zranenia.

Často mala problémy s menšími zraneniami, ktoré ju na krátky čas vyradili a musela sa vracať späť. Problémy mala najmä s ramenom.

"Predtým, ako som sa zranila, vďaka podaniu som získavala aj ľahké body, potom to už takto nešlo. Celú kariéru som podanie považovala za svoju zbraň a tá tu zrazu nebola," priznala v roku 2019 pre rumunský portál mirceamester.ro.

Dnes sa cíti silnejšia

Od svojich začiatkov patrila k talentovaným hráčkam. Vyrastala s iným rumunským tenistom Mariusom Copilom. Často spoločne cestovali na turnaje.

"Našťastie, moji rodičia boli schopní ma finančne podporovať. Nikdy som nemala sponzorov, nikto mi nepomohol. Nemala som ani žiadnu podporu z federácie," priznal rodáčka z Bukurešti.

Vo svojej kategórii bola jednoznačnou národnou jednotkou, keď mala osem až desať rokov. Ako s odstupom rokov zhodnotila, ani úspechy medzi deťmi nie sú zárukou lepšej seniorskej kariéry.

Spomínala na to, ako ju v sedemnástich rokoch prekvapilo stretnutie s jej rovesníčkou Češkou Petrou Kvitovou.

"Pamätám si, ako som hrala v sedemnástich kvalifikáciu na US Open a vedľa na kurte hrala akási Petra Kvitová. Veľmi sa mi páčila jej hra. Nikdy predtým som o nej nepočula," spomínala Cirsteová.

"Nerozumela som tomu, veď sme rovesníčky. Až neskôr som zistila, že ona juniorské turnaje nehrala, išla rovno na menšie ženské podujatia. O tri roky neskôr vyhrala Wimbledon," dodala.

Cirsteová si zvolila inú cestu ako Kvitová či iné hráčky prvej desiatky. Medzi juniorkami zostávala dlhšie. Ako sedemnásťročná sa vo štvorhre dokonca dostala na Roland Garros do juniorského finále.

Krátko po prechode medzi ženy prišli prvé úspechy. Na ďalšie však čakala dlho. "Silnejšia ako moje predchádzajúce ja," napísala po triumfe v Istanbule.

Talentovanejšia ako Halepová?

Podľa bývalej prezidentky Rumunskej tenisovej federácie Ruxandry Dragomirovej však Cirsteovej potenciál prevyšuje to, čo zatiaľ dokázala. "Možno si hovorí: Keď to dosiahla Simona, prečo nie aj ja?" zamýšľala sa bývalá tenistka.

Potenciál Cirsteovej bol podľa nej oveľa väčší ako u Simony Halepovej, ktorá je bývalou svetovou jednotkou a dvojnásobnou grandslamovou víťazkou.

Nad nezvyčajným príbehom Rumunky sa zamýšľal aj novinár Brett Haber zo stanice Tennis Channel.

"Samozrejme, veľa sa hovorí o tom, že Nadal vyhral turnaj v Barcelone, ale ja nedokážem prestať premýšľať nad Soranou Cirsteovou," napísal na twitteri.

"V Istanbule vyhrala prvý titul po trinástich rokoch. Premýšľam, či je aj niekto iný, kto vyhral prvý titul ako tínedžer a druhý až ako tridsiatnik," uvažoval.

Ako neskôr doplnil, podobný nezvyčajný počin sa podaril aj Chorvátke Mirjane Lučičovej-Baroniovej. Vtedy bol rozdiel medzi titulmi dokonca 16 rokov.