V čom sme boli lepší ako Rusi?
V niektorých fázach hry. Pomer striel v prvej tretine bol 15 : 7 pre slovenský tím no Rusi dali dva góly a my len jeden. Hrali sme dobre, často strieľali, Šatan dal gól po dorážke tenisovým forhendom spred bránky. Prehrávali sme, lebo sme dostali nešťastný gól po strele od modrej čiary tesne pred jej koncom. Na začiatku druhej tretiny sme ubránili nápor podporený presilovkami, využili psychickú výhodu a otočili stav. Na udržanie výsledku sme ale nemali dosť síl ani disciplíny.
V čom sme boli horší?
Viac sme faulovali. Neviem, či je ešte moderné hľadať chybu v rozhodcoch. Hrali sme síce menej presiloviek, no keď sme prehrávali v poslednej tretine o gól, mali sme aj my šancu hrať piati proti trom. Na gól sme napriek skvelým osobnostiam na ľade čakali márne. Oslabenia stali Handzuša, a spol. veľa síl. Navyše ani jeden odpískaný faul si rozhodcovia nevymysleli. Disciplínu skloňovali aj hráči po zápase v rozhovoroch.
Kto hral za dvoch?
Ladislav Nagy. Na prvý gól prihral, tretí krídelník Stumpelovho útoku sám strelil. V tretej tretine vybojoval prvú presilovku pre Slovenský tím. Bojoval (a áno, raz to prehnal a sám šiel v nevhodnom čase sedieť), zrážal sa v rohoch, hral ako za mladi. Oceniť treba Michala Handzuša, najvyťaženejšieho útočníka, za tradičnú obetavosť, Ľubomíra Višňovského za 22 a pol minúty na ľade. Pred zápasom nebolo jasné, či je vôbec spôsobilý nastúpiť.
Komu zápas naozaj nevyšiel?
Ľubošovi Bartečkovi. Nazbieral štyri trestné minúty, dve mínusky v hodnotení plus-mínus a jednu pokazenú korčuľu. Kvôli nej si trest zaňho musel ísť odsedieť Nagy. Útok s Handzušom a Zedníkom mal najmä góly nedostávať a brániť najlepší útok Rusov, v prvej tretine bol na ľade pri Radulovovom aj Nikulinovom góle. Prejavilo sa to na čase, ktorý Ľuboš strávil na ľade v druhej a tretej tretine – spolu toľko, čo v tej prvej. Tradičný bojovník nechodil na oslabenia a nezaznamenal ani jednu strelu na bránu.
Z Rusov mal zlý deň brankár Nabokov. Od prvej minúty bol neistý, po striedaní po treťom góle vyzeral na striedačke ako po prehýrenej noci.
((korda))
Lapsus zápasu:
Rozohrávka Jaroslava Haláka pred víťazným gólom Morozova. Kľúčovú chybu, ktorá umožnila kapitánovi Morozovovi dotlačiť skackajúci puk pod Halákovou pazuchou do brány, urobil sám slovenský brankár. Rozohral puk na hokejky súpera, ten potom mohol poslať strelu na bránkovisko, ktorú ktosi tečoval a Morozov následne dorazil. Halák mal možnosť puk prikryť, alebo nerozohrať súperovi. Na ľade bol Demitrov útok, možno im chcel radšej dať šancu zaútočiť ako vyvolať vhadzovanie pred vlastnou bránou. Na toto rozhodnutie sme v konečnom dôsledku doplatili.
Čo z toho vyplýva:
Stále môžme byť majstrami sveta. Stačí už neprehrať. Ak vyhráme tri zápasy v osemfinálovej skupine - a aspoň jeden v riadnom hracom čase – postúpime do štvrťfinále. V takom prípade rozbehnutý tím narazí na súpera z košickej skupiny s diametrálne iným sebavedomím v porovnaní s minútami tesne po zápase s Rusmi. Hoci to triezvym fanúšikom môže pripadať nepravdepodobné, nemožné to rozhodne nie je.
Výrok dňa:
Pavol Demitra, útočník SR: "Budeme hrať na 0:0." Odhodlanie nevydržalo ani minútu. Radulov ešte ani nemohol byť spotený a už mal ruky nad hlavou a spoluhráči ho objímali po prvom góle v čase 00:52. To bol ten deklarovaný „zanďour"? Hoci Šatanov gól padol o tridsať sekúnd, krehké sebavedomie sa začalo nahlodávať hneď na začiatku dôležitého zápasu. Alarmujúce je, že napriek asi najskúsenejšiemu kádru na MS Slováci ani raz v troch zápasoch nedali prvý gól.
((anketa))
dnes 18:45
dnes 16:35
