BRATISLAVA. Väčšina jej súperov a súperiek ešte nežila, keď ona už ukončila kariéru.
Mala vtedy 17 rokov, bola síce juniorskou vicemajsterskou sveta, no trápila sa s opakujúcimi zraneniami bedier a mala pocit, že mimo športu nemá vlastný život.
Šestnásť rokov jej krasokorčuľovanie nechýbalo. Stačila však jednoduchá otázka a vášeň k športu sa v nej opäť prebudila.
Deanna Stellatová-Dudeková sa vrátila k vrcholovému krasokorčuľovania v kategórii športových dvojíc a so svojím partnerom Maximom Deschampsom zvíťazila v kanadských farbách na majstrovstvách sveta 2024 v Montreale.
Vo veku štyridsať rokov sa stala najstaršou majsterkou sveta v tomto športe.
Odísť čo najďalej
Pretekárka z predmestia Chicaga patrila k veľkým talentom amerického krasokorčuľovania. V sezóne 1999/2000 vyhrala finále juniorskej Grand Prix a bola druhá na majstrovstvách sveta juniorov.
O niekoľko mesiacov neskôr sa predstavila aj medzi seniormi, no v krátkom programe na Kanadskej korčuli utrpela zranenie bedra. Napriek bolestiam odjazdila aj voľnú jazdu, ale bol to začiatok konca.
Dva týždne na to sa zranila znova, musela sa odhlásiť z majstrovstiev Spojených štátov. Nakoniec sa rozhodla ukončiť kariéru.
„Ak máte pocit, že ste nenaplnili alebo nedokončili všetko, čo ste v športe chceli, tak sa chcete dostať od toho športu čo najďalej. Je ľahké odísť a mať z toho zlú pachuť v ústach,“ vysvetľovala Stellatová-Dudeková v rozhovore pre Washington Post.
Čo by ste robili?
Pätnásť rokov na krasokorčuľovanie ani nemyslela. Keďže po súťažiach ju rodina vždy odmenila wellnessom, ktorý si veľmi užívala, vyučila sa za kozmetičku a venovala sa civilnému povolaniu.
Na portáli Icenetwork o nej vznikol článok, ako sa posunula a našla naplnenie mimo športu, hoci už aj v ňom poznamenala: „Nič sa nerovná korčuľovaniu. Nikde sa nedá napodobniť ten pocit slobody, ktorý človek prežíva na ľade.“
Predsa však tvrdila, že sa adaptovala na „normálny život“, keďže život vrcholovej krasokorčuliarky je všetko, len nie normálny.
Až kým na jednom tímbuildingu neodznela trochu frázovitá, ale – ako sa aj v tomto prípade ukázalo – osudová otázka: „Čo by ste skúsili, keby ste vedeli, že nemôžete zlyhať?“