Nedeľa, 24. január, 2021Meniny má Timotej

Kováčik: Slzy hráčok boli pre mňa satisfakciou

Tréner a generálny manažér spolu na lavičke. M. Kováčik (v strede) sa na Jendrichovského nehnevá. (Autor: Ilustračné - Judita Čermáková)
Patrik Fotta|Publikované 16. mar 2016 o 14:23

Ak bude s Danielom Jendrichovským pokračovať v ženskej reprezentácii SR, bude žiadať, aby nesedel na lavičke.

Pre úradujúceho slovenského majstra Good Angels Košice sa začína nová éra, bez trénera Maroša Kováčika, ktorý bol pri tíme takmer päť rokov. Skúsený lodivod sa rozhodol ukončiť svoje pôsobenie v košickom klube tesne pred štartom play-off. Naďalej chce ostať pri ženskom basketbale, pričom najviac ho to láka do Turecka a Ruska.

Agentúrny materiál sme nahradili autorským článkom redakcie Korzára.

KOŠICE. „Rozhodnutie skončiť nebolo vôbec jednoduché. Uvažoval som o tom už dlhší čas. Prvá myšlienka prišla už v decembri po nešťastnom zápase, ktorý sme prehrali s Lille po predĺžení,“ povedal odstupujúci tréner Good Angels Košice Maroš Kováčik, ktorý definoval dva hlavné dôvody svojho rozhodnutia. „Prvým je, že sme nevedeli nájsť spoločnú reč s generálnym manažérom klubu v otázke vedenia tímu a druhá vec je, že som sa nestotožnil s verbálnym výstupom smerom k médiám po niektorých zápasoch. Nemalo to teda nič spoločné s výkonnosťou družstva, alebo s tým, že by sme neuspeli.“

Kováčikove postupy pri vedení tímu sa vraj nezhodovali s myšlienkami generálneho manažéra, ktorý ich mal prezentovať aj na lavičke počas zápasov. „Mali sme rozdielne názory na basketbal, každý sme to videli ináč, ale zodpovedný za výsledky som bol ja. Bolo to náročné počas zápasu toto všetko absorbovať. Na lavičke s nami bol aj preto, lebo hovoril, že ide o jeho poslednú sezónu vo veľkom basketbale, takže si to chcel ešte užiť. Má ambície v budúcnosti trénovať mládež, chce byť priamo v ohnisku,“ povedal Kováčik.

Veci by sa mali preberať najskôr v „kuchyni“

Vyjadrenia generálneho manažéra smerom k médiám neboli podľa Kováčika formulované práve najšťastnejšie. „V akomkoľvek klube by sa mali všetky veci najskôr preberať v 'kuchyni' a nemali by sa vynášať von. Pre médiá by mal vyjsť nejaký objektívny názor. Možno som to povedal až príliš osobne, ale moja povaha ma nepustí a ja som sa s tým jednoducho nestotožňoval,“ skonštatoval Kováčik.

Vie si po tom všetkom predstaviť kouč ženského národného tímu vzájomnú spoluprácu na reprezentačnej úrovni, kde je Jendrichovský generálnym manažérom? „Je to ešte veľmi ďaleko. Najbližšie stretnutie máme až v novembri a dovtedy hlavy určite vychladnú, ale samozrejme ja nebudem búchať po stole a hovoriť, že tam nemá byť. Ak ale budeme pokračovať v spolupráci, tak budem rozhodne žiadať, aby nesedel na lavičke.“

U hráčok bolo vidno slzy

Vo svojich trénerských začiatkoch pôsobil Kováčik prevažne v mužskom basketbale. Neuvažoval o tom, že by sa k nemu vrátil? „Neviem, či by to bolo šťastné rozhodnutie, pretože za päť rokov som si vybudoval celkom slušné meno v ženskom basketbale a v mužskom by som musel začínať znova od nuly. To by podľa mňa nebol správny krok.“

Z košického klubu napriek všetkému odchádza skúsený tréner s pozitívnymi pocitmi. „V prvom rade musím povedať, že ja sa na nikoho nehnevám, ani na pána Jendrichovského, ani na nikoho v klube. Zažil som tu päť prekrásnych a úspešných rokov, pričom tieto úspechy sa dajú merať rôznymi spôsobmi. Jeden je výkonnostný, kde sme počas piatich rokov neprehrali ani jeden zápas v základnej časti v extralige a mali sme len tri prehry v play-off. Vyhrali sme dvakrát ťažkú stredoeurópsku ligu, kde sme prehrali len dva zápasy za dva roky. A za obrovský úspech samozrejme považujem, že sme sa dostali do Final Four v Eurolige,“ povedal Kováčik a dodal: „Ďalším meradlom je vybudovanie skvelých vzťahov s ľuďmi v Košiciach. Získal som tu veľa priateľov a doteraz mojím najemotívnejším zážitkom v basketbale bude okamih, keď som sa bol rozlúčiť s hráčkami. Bolo vidno u viacerých slzy v očiach a to mi dalo takú satisfakciu, že hoci som bol na nich často náročný a nervózny, tak ľudskosť tam ostala a ony to tak aj zobrali.“

Pri kormidle Good Angels ho nahradil jeho doterajší asistent Peter Jankovič. „Vzhľadom na to, že ostáva veľmi krátky čas do konca sezóny, je to najsprávnejšie riešenie. Pre dievčatá sa tým nič nezmení, všetko pôjde tak ako doteraz. Myslím si, že im to aj trochu pomôže, keďže Peťo je skôr umiernenejší a práve v týchto ťažkých dobách, keď odišli Američanky a ja som sa rozhodol odísť, je takýto typ trénera potrebný,“ skonštatoval Kováčik.

Turecko a Rusko sú zbožným prianím

V kariére bude s najväčšou pravdepodobnosťou pokračovať mimo Slovenska. Pred sezónou mal viacero ponúk a je možné, že sa niektorá z nich obnoví. „Už sa niečo spomína, kontaktoval ma môj agent. Ku koncu tejto sezóny však budem veľmi opatrný. Nerád by som išiel do klubu, kde to je pokazené a v priebehu piatich týždňov by som mal po niekom naprávať škody. Ak by mi prišla ponuka z euroligového tímu, kde by bola možná spolupráca do konca sezóny plus jeden rok, tak by som to určite prijal. Do žiadneho vyťahovania uhlíkov z pahreby v tejto sezóne sa však nechystám.“

Rodák z Lučenca prezradil, kam ho to po basketbalovej stránke najviac láka. „Ak by som mal na stole nejakú kariéru naplánovanú krok po kroku, tak do úvahy by pripadalo len Turecko alebo Rusko, ale to je len zbožné prianie,“ pousmial sa Kováčik.

Patrik Fotta pôsobil 6 rokov v denníku Korzár ako športový redaktor. Píše predovšetkým o hokeji, hádzanej, basketbale, či atletike. Ako reportér sa zúčastnil na MS v hokeji 2019 a šesťkrát na Medzinárodnom maratóne mieru.

Diskusia

Diskusiu k článku si môžete prečítať na sport.sme.sk

Súvisiace články

© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.