Košický MMM sa vysporiadal s vojnovým obdobím, 3. októbra sa pobeží 81. ročník!

mali vybehnúť na 74. ročník. Vybehnúť vybehnú, ale na iný ročník - 81.!

V jedinečnej, vzácnej a bohatej histórii, trvajúcej už osem desaťročí, má Medzinárodný maratón mieru v Košiciach predsa len obdobie, evidované ako vojnové ročníky, ktoré však doteraz neboli akceptované a zarátané do jeho kontinuálnej histórie. "Pri 80. výročí od založenia MMM sme sa rozhodli vysporiadať sa s vojnovým obdobím. Myslím si, že po dlhých desaťročiach nadišiel čas na to, aby sme dali na správnu mieru vojnové ročníky," povedal prezident Maratónskeho klubu v Košiciach Štefan Daňo (na snímke). Vojnové ročníky sa dotýkajú obdobia rokov 1938 až 1944, kedy došlo následkom Mníchovskej dohody, Viedenskej arbitráže a 2.svetovej vojny k výrazným politickým zmenám, ktoré bezprostredne ovplyvnili štátne zriadenie vtedajšieho Československa a jeho štátneho územia, kedy sa Košice stali súčasťou hortyovského Maďarska.

Napriek tejto medzinárodnej situácii Košice si zachovali svoj maratón, i keď v jeho organizovaní nastali zmeny v podobe zloženia organizačného výboru a jeho riadenia Maďarským atletickým zväzom, ktorý sa snažil tradície tohto maratónu postupne prevziať a preniesť do Budapešti. Z týchto siedmich ročníkov sa však v Košiciach neuskutočnili len dva - v roku 1938 a 1940. Uskutočnené vojnové ročníky 1939, 1941, 1942, 1943 a 1944 mali svojich účastníkov, ako aj víťazov. V týchto rokoch v Košiciach štartovalo celkom 183 pretekárov, bez zahraničnej účasti, i keď medzi nimi boli i maratónci z Košíc i Koložváru a bežalo sa na štandardnej trati z Košíc do Sene a späť. Hoci išlo v jeho rámci vždy aj o deklarované majstrovstvá Maďarska, podujatie malo názov Košický maratón (Kassai Marathon).

"V roku 1938 sa 15. ročník maratónu neuskutočnil v dôsledku udalostí, ktoré predchádzali 2.svetovej vojne a to aj napriek tomu, že ho organizátori pripravili a niektorí maratónci do Košíc pricestovali. Organizátori vtedy s ťažkým srdcom podávali správy a telegramy, že sa slovenský maratón neuskutoční. Napriek tomu 27. októbra došli 6 pretekári, ktorí nechceli veriť, že 28. október bude v Košiciach bez tradičného slovenského maratónu," pristavil sa pri prvom neuskutočnenom ročníku Š. Daňo a vysvetlil i absenciu maratónu v Košiciach v roku 1940: "V dôsledku vyššie uvedených zmenených politických pomerov sa spoluorganizátorom maratónu v rokoch 19391944 stal Maďarský atletický zväz. V roku 1939 poveril usporiadaním tradičného košického maratónu Košický atletický klub. V roku 1940 sa maratón v Košiciach neuskutočnil, pretože Maďarský atletický zväz sa rozhodol namiesto neho zorganizovať v Budapešti 29. septembra ´Krajinské majstrovstvo v maratónskom behu´, ktoré sa malo stať krajinským maratónom a prevziať tradíciu košických maratónov. Toto športové podujatie sa však neujalo a v roku 1941 organizátori z Košického atletického klubu dostali z Budapešti opäť povolenie na usporiadanie maratónu v Košiciach, ktorý bol nimi v tomto roku, ako aj v ďalších rokoch okupácie a II. svetovej vojny, teda v rokoch 1942, 1943 a 1944, zorganizovaný." Po skončení II. svetovej vojny, v roku 1945 a usporiadaní štátnych a územných pomerov vtedajšieho Československa, nastal momemtn, ktorý sa vážne podpísal do budúce rátania košického maratónu. Organizátori totiž v číslovaní ročníkov pokračovali tam, kde skončili - v číslovaní ročníkov nadväzujúc na rok 1937, preto v októbri 1945 maratón opäť očíslovali ako 15. ročník, ktorý sa pôvodne neuskutočnil v roku 1938. Ich rozhodnutie odrazilo politické a spoločenské dianie doby, ako aj osobné negatívne skúsenosti ľudí okolo maratónu v rokoch vojnového konfliktu, čoho následkom bolo, že košické maratóny usporiadané v rokoch 1938 1944 neboli v tom čase započítané do oficiálnych ročníkov. Práve tu nastal nesúlad medzi výročím založenia maratónu a jeho ročníkmi. A táto rôznorodosť sa ťahala až do súčasnosti a najstaršiemu európskemu maratónu robila menšiu galibu.

Odstup času dal priestor Maratónskemu klubu a jeho Organizačnému výboru pre pohľad na uplynulé obdobie bez predsudkov a prežitých krívd. Vyjasnili sa názory a stanoviská slovenských športových historikov, historikov mesta Košice, organizátorov športových podujatí, členov Maratónskeho klubu, aby vyústili v logický výsledok. "Tým bolo akceptovanie a zarátanie všetkých, počas vojny z objektívnych dôvodov neuskutočnených, ako aj uskutočnených ročníkov z obdobia 1938 1944 do historických análov maratónu v Košiciach. Uvedomujeme si, že týmto krokom sme urobili výrazný posun v histórii. Nabádal nás k tomu predovšetkým samotný košický maratón, aby tak podčiarkol svoju jedinečnosť. Ešte viac a výraznejšie si tak upevňuje svoje prvenstvo medzi európskymi maratónmi."

Pochopiteľne, tento počin, po ktorom si viacerí povedali: konečne, zrejme vyprovokuje polemiky, ako je možné zarátať do celkového súčtu aj ročníky, ktoré sa nezorganizovali, resp. uskutočnili sa mimo Košíc. Maratónsky klub má aj pre prípadných oponentov jasné argumenty. A hneď z toho najsledovanejšieho prostredia - z olympiády. K tomuto kroku pristupuje aj podľa olympijského počítania, ktoré uznal a uznáva celý svet. Chronologické číslovanie olympijských hier sa dodržalo bez ohľadu na to, či sa konali, či nie. "Letné olympijské hry sa počas svetových vojen nekonali (VI. 1916, XII. 1940, XIII. 1944) a predsa sa započítavajú do oficiálneho počtu Hier olympiád. Preto neádvne olympijské hry v Aténach boli 28. v poradí. Dominantnou sa stáva skutočnosť, že maratón sa bežal v Košiciach aj napriek neľahkým rokom vojny. Maratón a Košice píšu spoločnú históriu od roku 1924 bez ohľadu na meniaci sa názov podujatia, bez ohľadu na meniacu sa skupinu organizátorov, bez ohľadu na to, že Košice boli počas vojny pričlenené do iného štátneho útvaru. Rozhodli sme sa a dohodli, že ak sa raz ročníky uskutočnili, mali by sa i zrátať. Práve 80. výročie vzniku košického maratónu sme využili na tento krok," dodal predseda organizačného výboru MMM Š. Daňo. Tradícia a kontinuita maratónskeho podujatia bola a je stále naviazaná na Košice a preto sa Medzinárodný maratón mieru v Košiciach bude v roku 2004 bežať ako 81. ročník, čím sa len potvrdzuje jeho dominantné prvenstvo a postavenie ako kontinuálne najstaršieho maratónu v Európe a významného medzinárodného atletického podujatia Slovenskej republiky.

Jedinečnosť košického maratónu tkvie tiež v tom, že ako jediného podujatia tohto druhu na svete sa všetky ročníky bežali na trati 42 195 m! Takým niečím sa nemôžu pochváliť ani oveľa slávnejšie maratóny na svete, ktoré majú bohatú históriu a ani samotný najstarší maratón na svete - Bostonský! Zo začiatku sa totiž dlžka trate často menila. V Košiciach však nikdy.

Zásluhu má na tom predovšetkým zakladateľ košického maratónu Vojtech Bukovský, ktorého 110. výročie narodenia si v tomto roku pripomíname. Nechal sa inšpirovať maratónom na OH v Paríži v roku 1924 a aj preto sa Košice môžu pýšiť touto akciou. Jemu je venovaná aj výstava vo Východoslovenskom múzeu, kde môžu návštevníci vidieť dobové fotografie, ktoré sa ešte nikde neobjavili. Rovnako tak vyšla kniha Najstarší v Európe od autora Miroslava Hazuchu. Ide v poradí o štvrtú publikáciu ku košickému maratónu (1960, 1987 a 1999). Vyšla v náklade 2038 a v kníkupectvách na Hlavnej ulici si ju záujemcovia môžu kúpiť za 299 Sk.