Košičania si zopakovali scénar z 3. kola

Košice. Gól potreboval ako soľ. V posledných zápasoch sa dokázal individuálne presadiť na pravej strane ihriska, prihrával spoluhráčom na góly, no sám v koncovke zlyhal. Ocitol sa vo vyložených príležitostiach, no buď nemal šťastie, vychytali ho brankári, alebo niekedy až priveľmi rozmýšľal nad zakončením.

Dôležitý moment

V 40. minúte nemal ani sekundu na špekulovanie, vletel do prízemnej prihrávky Milinkoviča a v sklze trafil špičkou kopačky ideálne loptu, ktorá skončila v sieti. Miroslav Viazanko, o ňom je reč, mal z druhého gólu oprávnenú radosť. Prelomil strelecké suchoty a zbúral psychickú ťarchu. Šťastie, že nemal čas na prebratie lopty a na rozmýšľanie o zakončení. "Len som skĺzol do centrovanej lopty a trafil som ju do protipohybu brankára. Musím priznať, že trochu to bol i šťastný gól, ale to je vo futbale veľmi potrebné. Bol to dôležitý moment. Stihli sme vyrovnať pred prestávkou, takže sme sa trochu upokojili. V druhom polčase sme už nemali povinnosť streliť dva góly, aby sme zvíťazili. Vlastne sme išli od nuly."

Volej rutinérsky zahodil

Miro mohol byť hrdinom zápasu, no po prestávke si pri peknom centri a nabehnutí pred Zajaca spomenul na starú chorobu. Už nevletel do lopty ako pred prvým gólom, nebol atakovaný, a tak mal čas na rozmýšľanie o zakončení. Loptu mal ideálne na kopačke, no volej z päťky preletel až k autovej čiare. "Vlastne bola odkrytá polovica brány. Je pravda, že skôr som mal zvoliť 'bomba-volej'. Či už na tréningu alebo v zápase mi tieto voleje celkom idú. Chcel som však rutinérsky, placírkou trafiť loptu do siete. Asi som mal zvoliť zakončenie priehlavkom, aby lopta letela nekompromisne do brány a nie tam špekulovať..."

Nemalo by to byť pravidlom

V 3. kole Košičania prehrávali s Dubnicou doma 0:1, no nakoniec vyhrali 3:1, keď stihli vyrovnať už po minúte. Tentoraz si dali trochu "načas" a vyrovnanie prišlo "až" po piatich minútach. A veľa nechýbalo, aby sa aj do tretice skončil v tejto sezóne vzájomný zápas oboch tímov výsledkom 3:1. Zaujímavosťou je, že v 23. kole doma s Ružomberkom tiež najprv prehrávali 0:1, no potom stihli otočiť na 2:1. Vnútornú silu ukázalo mužstvo aj proti Dubnici, keď sa mu podaril identický scenár. Akoby najprv muselo inkasovať, aby sa prebudilo. "Možno sme v I. polčase pôsobili na ihrisku prekvapene z toho, ako hrala Dubnica, hoci sme na to boli pripravení a aj sme čakali, že tak bude hrať, no gól nás trochu prebral z tej letargie, zaspatého úvodu. Ak by to malo tak byť, že gól nám pomôže k tomu, aby sme zvíťazili, tak budiž. Myslím si však, že by sa to nemalo stávať pravidlom," usmial sa M. Viazanko a pokračoval: "V každom prípade to vnímam ako veľké pozitívum, že sa nám podarilo otočiť výsledok doma, kde sme pod väčším tlakom a chceme proti papierovo slabšiemu mužstvu zvíťaziť."

Už v stredu na Slovane

Košičania si urobili dobrú náladu do tohto týždňa, ktorý bude náročný. Už v stredu ich na Tehelnom poli čaká úvodný semifinálový duel Slovenského pohára so Slovanom. V sobotu zasa duel 26. kola v Dunajskej Strede.

((video))

A hráči zo Žitného ostrova budú "hrýzť trávu", aby odčinili pred vlastnými fanúšikmi poltuctovú hanbu zo Slovana. "Musíme sa čo najlepšie zregenerovať po tomto zápase. Ku koncu zápasu som mal ja i niektorí spoluhráči kŕče. Zápas bol náročný najmä z pohľadu, že sa jazdilo hore-dole. Musíme sa dobre pripraviť na to, aby sme v stredu podali dobrý výkon a minimálne si domov priviezli remízu. Tento týždeň bude náročný hlavne z pohľadu cestovania, ktoré ja osobne nemám rád, ale za tie toky som si už zvykol, hoci nadšený ním nie som," dodal záložník MFK.