„Kecy" slovanistov Šachla vyburcovali

A navždy ostane v análoch zapísaný ako autor víťazného gólu v poslednom finálovom zápase. Rodák z Českých Budějovíc radosťou doslova prekypoval. Ešte na ľade, hneď po dekorovaní zlatou medailou, sa s nami podelil o svoj zážitok.

((a))

Prvé dojmy?

- Je to pre mňa po prvýkrát. Ešte som nikdy nič nevyhral, vždy som v play-off skončil skôr. Najďalej som sa dostal k siedmemu zápasu v semifinále, ale nikdy mi nebolo súdené finále. Teraz prišlo a dokonca víťazné, je to super. Oslavy pred domácimi fanúšikmi sú krásne, nemám slov.

Čo hovoríš na atmosféru posledných minút?

- Fantastická. Keď sme dali gól na 2:1, ľudia sa veľmi chytili. Fandili a aj keď súper vyrovnal potom na 2:2, ja som tomu už stále veril. Fanúšikovia nás nakopli, hnali nás a prišli ďalšie góly. Za stavu 5:2 sme to už nemohli pustiť.

Finálovú sériu ste začali skvelo, dvoma výhrami v Bratislave. Po jednej domácej prehre sa to začalo trošku komplikovať. Nevkrádala sa už aj nervozita?

- Nervozita nebola. Slovanisti mali po piatom zápase v Bratislave dosť veľkohubé prehlásenia. My sme si však verili, nenechali sme sa zastrašiť. Verili sme si a šli sme do toho s tým, že dnes to vyhráme a bude koniec.

Tie vyjadrenia niektorých hráčov súpera vás teda ešte vyburcovali?

- Presne tak. Takéto 'kecy' vždy pomôžu ako motivácia.

Strelili ste víťazný gól posledného zápasu. Budete to dlho nosiť v pamäti?

- Je to tak. Je však jedno, kto ho dá. Ja som proste akurát bol pri tom, skóroval som na 3:2. Mohol to byť ktokoľvek iný. Som veľmi rád, že som takto prispel, ale najmä za titul.

((b))

Je trofej aj zadosťučinením pre vás, legionárov, ktorí ste si vo fázach sezóny, keď sa absolútne nedarilo, vypočuli svoje?

- Samozrejme. Bolo obdobie, keď sme boli pod veľkým drobnohľadom a pod paľbou kritiky niektorých hokejových osobností. Nám to, naopak, pomohlo a ďakujem im za to. Teraz majú priestor sa vyjadriť do novín napríklad preto, aby nám pogratulovali.

Čo teda vravíte po prvej sezóne na východe Slovenska na Košice?

- Fantastické, čo iné môžem povedať, keď prvenstvo prežívam premiérovo v živote. Fanúšikovia nás hnali. Je pravda, že sme si to od nich aj zlízli vo fázach sezóny, keď sme nehrali najlepšie. O to krajšie je to teraz na konci sezóny s pohárom a medailou na krku. Priaznivcom chcem za celé mužstvo poďakovať, boli perfektní.

Komu venujete titul?

- Rodine, bez nej by som nebol tam, kde som. Manželke, deťom aj otcovi, ktorý ma k hokeju priviedol. Aj kamarátom, ktorí mi verili.

Ste rád, že sa už konečne budete môcť oholiť?

- Jéj, a ako. Hneď, keď dorazím z ľadu do kabíny, sa oholím. Stojček sa mi tam už nabíja (smiech). Celé to dám dole, lebo už to tak zavadzia, že je to strašné.

((c))