Jozef Móder: Boháči chcú len lacno získať hráčov a draho ich predať

KOŠICE. V súčasnosti sa v novinách objavuje iba pri rôznych jubileách. Napríklad pred rokom, keď si naša športová verejnosť pripomenula 40. výročie zisku zlatých medailí na európskom šampionáte.

Rakúšania naňho nezabudli a pozvali ho na oslavy na počesť 35 rokov od vybojovania tamojšieho národného pohára mužstvom GAK Graz.

V tomto roku už má za sebou štvrtkové oslavy jubilea prvého titulu majstrov Slovenska a postupu do skupinovej fázy Ligy majstrov v roku 1997, čo sa stalo zásluhou futbalistov 1.FC Košice.

Čakajú ho ešte oslavy zisku Československého pohára mužstvom Lokomotívy Košice v roku 1977 a dnes aj jeho sedemdesiatky.

Z predchádzajúcich riadkov jednoznačne vyplýva, že Jozef Móder má na svojom konte hodnotných úspechov skutočne dosť.

Časť z nich ako hráč, na ďalších sa podieľal vo funkcii člena realizačného tímu.

Jednoducho – závideniahodná kariéra, predovšetkým hráčska.

Príkladná vernosť

Rodné Tvrdošovce pri Nových Zámkoch sú síce veľká obec, veď majú vyše 5 000 obyvateľov, je však stále záhadou, ako v nich v priebehu niekoľkých rokov vyrástli štyri osobnosti nášho futbalu – okrem Jozefa jeho starší brat Ladislav, Štefan Gyurek a Juraj Szikora.

„Kto nás vlastne všetkých objavil a od detstva vštepoval lásku k futbalu? Jeden miestny nadšenec, pre nás Pišta báči, jednoduchý železničiar bez trénerskej kvalifikácie, ale o to s väčšou chuťou sa nám deťom venoval a okrem toho bol skvelý organizátor rôznych zápasov a turnajov,“ spomína Jozef Móder na svoje futbalové začiatky.

Pre Košice bolo šťastie to, že Lokomotíve sa ho podarilo presvedčiť, aby nasledoval svojho krajana Gyureka a prišiel na východné Slovensko.

To už hral za Inter Bratislava, ktorý sa zameriaval na najtalentovanejších futbalistov z juhozápadného Slovenska.

Bulvár by pri ňom skrachoval

Keby v časoch jeho najväčšej futbalovej slávy existovali u nás bulvárne médiá, tak by ich redaktori boli z Jozefa Módera nešťastní.

Žiadne veľké prestupy, žiadne milenky, žiadne vymetania barov a klubov. V Čermeli pôsobil v rokoch 1967-1983 s dvomi prestávkami.

Vojenčinu absolvoval v Dukle Praha, teda v tíme, do ktorého sa dostávali skutočne najlepší z tých, ktorí si museli obliecť vojenskú uniformu.

Tak napríklad z košickej Lokomotívy to okrem neho boli také futbalové osobnosti ako Ján Kozák starší či ešte skôr brankár Anton Flešár.

Ďalšie dva roky strávil ako legionár v rakúskom GAK Graz, do ktorého mohol odísť až vo veku 33 rokov. Hráči totiž mohli požiadať o prestup do cudziny iba po dovŕšení 30 rokov a museli mať na svojom konte nejaký výraznejší reprezentačný alebo klubový úspech, napríklad zlatú medailu z majstrovstiev Európy – ako to bolo v jeho prípade.

Do Grazu odišiel vtedy, keď už rozmýšľal o ukončení aktívnej kariéry.

Okrem toho nedochádzalo k dohode o prestupe medzi klubom a hráčom, ale o odchode do zahraničia rozhodovali najvyššie telovýchovné a zväzové orgány a samotnú zmluvu s budúcim pôsobiskom hráča uzatváral štátny podnik zahraničného obchodu Pragosport.

Futbalista už síce vedel, že bude môcť hrať v zahraničí, ale ešte nie v ktorej krajine a za koho! Okrem toho Pragosport si za svoju aktivitu strhával z futbalistovej mzdy nemalú čiastku...

Z pohľadu bulváru bol Móderov súkromný život úplne nezaujímavý, veď za manželku si vzal svoju prvú lásku z Tvrdošoviec.

Aj keď odvtedy už prešli celé desaťročia, na ich vzájomnom vzťahu sa nič nezmenilo.

Samozrejme, aj Móder so spoluhráčmi i priateľmi si občas „vyhodili z kopýtka“, ale robili to v tichosti a skromnosti formou pánskych jázd, pričom na druhý deň museli absolvovať náročný tréning, i keď nohy boli akoby z olova.

To však išlo skutočne o ojedinelé prípady...

Vystrieľal cestu na Balkán

Za A-mužstvo ČSSR odohral 17 oficiálnych stretnutí.

Najdôležitejšie boli dve, ktoré mali obrovský význam aj pre celý československý futbal. Boli to štvrťfinálové zápasy majstrovstiev Európy 1976.

Súperom čs. reprezentácie bol veľmi silný výber Sovietskeho zväzu. V Bratislave pred 50 000 divákmi ČSSR zdolala ZSSR 2:0 gólmi Módera a Panenku.