Je to veľké sklamanie, hovorí smutný Šatan

BRATISLAVA. Ani deň po prehre s Fínskom sa hokejovému reprezentantovi Slovenska nechcelo príliš rozprávať.

Muž, ktorý bol pri všetkých úspechoch slovenského hokeja v úvode 21. storočia, len veľmi ťažko hľadal slová. Aj on chcel zažiť na domácom ľade so skvelou generáciou hráčov veľký úspech, ďalšia veľká párty sa však nekonala. Slováci po štyroch prehrách v rade o gól sa budú v pondelok so šampionátom lúčiť v zápase o česť s Dánskom.

Šatan: Nechceme zažiť ďalšiu prehru

„Do reči mi nebude ešte veľmi dlho. V každom zápase na šampionáte sme mali momenty, v ktorom sme mohli zvrátiť ich vývoj a výsledok. Nevyšli nám presilovky. Už sa s tým nedá nič robiť, ostáva nám ešte jeden zápas."

"Aj keď nám postup ušiel, nechceme zažiť ďalšiu prehru. Veríme, že súboj s Dánskom zvládneme,“ povedal Miroslav Šatan, ktorý po poslednom súboji s Fínskom nevedel zaspať a premýšľam o poslednej prehre i celom turnaji. „Už začalo svitať a ja som stále nemohol zaspať,“ doplnil.

Svetový šampionát 2011 mal byť rozlúčkou jednej silnej generácie s reprezentačným dresom. Šatan je v národnom tíme Slovenska od jeho začiatkov v roku 1993. Ako kapitán doviedol mužstvo do petrohradského finále, k göteborskému zlatu i helsinskému bronzu. Tohtoročné majstrovstvá sveta si však predstavoval úplne inak.

„Toto sklamanie je veľké. Neviem, či by som to mal porovnávať s prehrou vo finále Stanleyho pohára s Buffalom či v Petrohrade v súboji o zlato. Možno áno, ale teraz je to ešte veľmi čerstvá skúsenosť. Prehry síce k športu patria, ale tie posledné ma budú mrzieť ešte veľmi dlho,“ smútil Šatan.

Topoľčiansky odchovanec ešte za svojou kariérou v reprezentácii dvere úplne nezavrel. Aj vzhľadom na neúspešne vystúpenie v Bratislave nechce bez rozmýšľania niečo ohlásiť a neskôr by svoj názor zmenil. „Nechcem ešte urobiť rozhodnutie, sklamanie je veľké. Neviem, ako sa budem cítiť o pár mesiacov. Možno súboj s Dánskom bude môj posledný v reprezentácii, možno nie,“ doplnil Šatan.

Tasr po vypadnití našich hokejistov oslovila viacerých bývalých hráčov. Na otázku odpovedal aj bývalý skvelý hokejista Jaroslav Walter: "Čo už mám na to povedať... Som veľmi sklamaný. Už len preto, že keď sme hrali doma, som si myslel, že budeme hrať oveľa lepšie. Pritom hráčom sa nedá uprieť snaha, alebo povedať, že by nechceli. A v čom ma najviac sklamalo ich vystúpenie?

Jednoducho v tom, že nevyhrávali. Ja reči o hernom prejave neberiem, pre mňa sú dôležité len výsledky a preto ma najviac mrzí, že sme ani v jednom dôležitom zápase nedokázali vyhrať. Hádzať teraz vinu na trénera, to by bolo veľmi jednoduché. On ale hokej nehrá, ten hrajú hráči. Možno z môjho pohľadu by som do mužstva vybral 1-2 iných hráčov, možno Pánika, Draveckého. Ale on si týchto hráčov vybral, on im veril.

Preto si myslím, že by nebolo seriózne z mojej strany, trénera Hanlona hodnotiť. Vari jediné, čo by sa mu dalo vytknúť, bol prípad Zedník, po ktorom sa v mužstve podľa mňa stal akousi figúrkou. Zedník totiž odišiel urazený bez toho, že by čo i len niekomu niečo povedal a potom sa vrátil. To nebolo správne. A z môjho trénerského pohľadu, by som nie už proti Fínom, ale skôr dal do bránky Lašáka. Nie, že ho mám nejako v obľube, ale práve on bol pri všetkých našich úspechoch. Halák už v predchádzajúcich zápasoch dostal 'poťa' góly a ukázalo sa, že zápasy aj tu vyhrávajú brankári. Aj Vo Vancouvri nevyšla Halákovi posledná tretina s Fínskom."