Olympijské hry sú festivalom športu. Prehliadkou sily, rýchlosti, výnimočných fyzických schopností. Už v piatok 5. augusta otvoria v Riu de Janeiro hry XXI. olympiády. Bude na nich súťažiť vyše desaťtisíc športovcov z 203 krajín.
Hry sú obrazom dnešnej doby. Ich príprava stojí miliardy, vďaka internetu a televíznemu signálu ich bude sledovať celý svet. Okrem športovcov bude v olympijskej dedine ďalších sedemtisíc trénerov, fyzioterapeutov či lekárov.
Zrod moderných hier však sprevádzali mnohé komplikácie a ich organizovanie dlho vyzeralo skôr ako sen. Po dlhom lobingu a prípravách sa prvýkrát konali pred 120 rokmi v Aténach. Dopadli nad očakávania.
V Riu sa budú konať hry XXI. olympiády. Takýto trailer pripravili v BBC Sport.
Pomohla ária
Myšlienka Pierra de Coubertina o veľkom športovom podujatí s účasťou pretekárov z celého sveta nie je originálna. Francúzsky barón ju okopíroval z britského vidieka. Tu sa v 18. storočí konali multišportové podujatia s množstvom rôznych súťaží. Už Briti ich nazývali – „olympské“.
Rovnako Gréci sa snažili o obnovu antických súťaží.
Coubertin však od začiatku sníval o veľkom medzinárodnom podujatí. V tom čase nič podobné neexistovalo. Organizovaný šport bol utópiou.
Francúz o svojej predstave hovoril a loboval za ňu od roku 1892. Bez väčšieho ohlasu. Bol ale húževnatý, mal styky a za svoj nápad stále bojoval.
V roku 1894 na kongrese za obnovu olympijských hier na univerzite v Sorbonne predstavil projekt, ktorý nebol zďaleka ideálny. Bol však pripravený na to, že len silou argumentov nemusí uspieť, a tak účastníkom trochu zaútočil aj na city.