BRATISLAVA. Skúsení horolezci sa výstupu na Mt. Everest a ďalšie známe osemtisícovky vyhýbajú stále viac.
Kým v minulosti to pre nich bola výzva a skúška schopností, dnes býva v základnom tábore aj pri výstupe rušno. O výstup sa pokúša stále viac ľudí. Z horolezectva sa stáva turizmus.
Himaláje sa menia, agentúry sa prispôsobujú požiadavkám klientov, aby mohli výstup absolvovať s čo najmenšou námahou.
„Do popredia sa dostávajú výstupy vo veľkých skupinách, s plným servisom, množstvom kyslíkových fliaš a garantovaným výstupom. A záujem o takéto výstupy je naozaj veľký,“ vraví najúspešnejší slovenský horolezec Peter Hámor.
Horolezectvo v Himalájach sa stále viac otvára širšej verejnosti. V rekordnom roku 2019 vystúpilo na Everest 877 ľudí. Z nich viac ako polovica boli šerpovia.
Počas letnej sezóny však v deň s dobrým počasím vystúpi na vrchol aj okolo 200 ľudí, čo spôsobuje veľké problémy.
V pondelok doma, vo štvrtok na Evereste
Klienti majú k dispozícii široké spektrum služieb, ktoré im agentúry poskytujú. Výstupy na najvyššiu horu sveta sa v súčasnosti robia takmer výlučne s kyslíkovými fľašami. Výstupov bez kyslíka je extrémne málo. Ročne ich býva menej ako desať. Sú extrémne ojedinelé.
V dobách expedičných výstupov trvali výstupy viac ako tri mesiace, pretože len cesta do základného tábora zabrala niekoľko týždňov.
V posledných rokoch pred výstupom strávili horolezci aklimatizáciou a výstupmi do výškových táborov pod Everestom štyri až osem týždňov. Táto doba sa však stále viac skracuje.
Ak sa kedysi zdalo, že dva - tri dni sú na takýto výstup utópia. Tento rok sa to môže stať realitou.
Pre vyťažených manažérov a podnikateľov je čas vzácny. Nemôžu si dovoliť stráviť pod Everestom mesiac či dokonca dva.
„Rád by som vyrazil v pondelok a vo štvrtok stál už na Evereste. V sobotu by som už chcel raňajkovať doma,“ zveril sa pre Financial Times jeden z klientov agentúry Furtenbach Adventures.
Aklimatizácia pred odchodom do Nepálu
Horský vodca Lukas Furtenbach pripravil pre ambicióznych podnikateľov a dobrodruhov expresný výstup na najvyššiu horu sveta.
Jeho agentúra ponúka výstup na Everest na jeden záťah, bez rotácií do výškových táborov. Cena je vysoká. Agentúra si účtuje 150-tisíc dolárov (144-tisíc eur).
Plán je prostý.
Klientovi sľubujú, že na výstup mu budú stačiť dva až tri dni a jeden deň na zostup. Navyše bez potreby stráviť v základnom tábore viac ako niekoľko hodín.
Klient sa na vrcholový deň musí pripravovať v predstihu doma. Základom prípravy je spánok v hypoxických stanoch a tréning pri dýchaní vzduchu s nižším obsahom kyslíka. Telo sa tak adaptuje na nadmorskú výšku bez potreby stráviť viac času v základnom tábore.
Agentúra zabezpečí - presuny vrtuľníkom v rámci Nepálu, služby dvoch výškových sprievodcov počas výstupu a prakticky neobmedzené množstvo kyslíka vo fľašiach.
Harmonogram môže vyzerať tak, že keď skúsený meteorológ určí vrcholový deň, klient sadá na lietadlo a letí do Kathmandú, kde ho čaká pripravený vrtuľník.
Ten ho prevezie do základného tábora, kde strávi iba niekoľko hodín a začne výstup. O dva dni by mal stáť na vrchole. O ďalšie dva dni môže byť v pohodlí svojho domova.
Výstup s dopingom
Takýto výstup by mohol byť pre netrénovaných ľudí náročné a agentúra klientom pred výstupom zabezpečí inhaláciu xenónu.
Práve využitie tohto vzácneho plynu je kontroverzné. Xenón sa v ovzduší nachádza v zanedbateľnej koncentrácii – 0,0000086 %. Vdychujeme ho neustále, ale v extrémne malých množstvách.
Vo vysokých koncentráciách pôsobí na ľudský organizmus ako narkotikum. V medicíne sa využíva pri anestézii počas operácií. Je to aj z toho dôvodu, že nie sú známe žiadne kontraindikácie.
No v roku 2014 ho Medzinárodná antidopingová agentúra (WADA) zaradila na zoznam zakázaných látok.
Inhalácia xenónu vytvára v tele stav hypoxie – nedostatku kyslíka a vyvoláva zvýšenú produkciu erytropoetínu, ktorý reguluje produkciu červených krviniek. Podľa štúdií polhodinová inhalácia vyšších dávok xenónu zvýši produkciu erytropoetínu o 160 percent.
Furtenbach sa pre explorersweb vyjadril, že použitie xenónu je úplne legálne a je to za účelom zlepšenia aklimatizácie pred výstupom.
Samotný xenón je však dosť drahý. Podľa odhadov dávka, ktorú bude agentúra poskytovať klientom vyjde na päťtisíc dolárov.
Lekári však vyjadrujú pochybnosti, prečo by sa mal práve xenón používať pred takýmto výstupom a efekt na ľudské telo môže byť menší ako ukazujú niektoré štúdie.
Okrem toho existujú aj iné prostriedky, ktoré stimulujú produkciu erytropoetínu, využívajú sa v medicíne a sú oveľa lacnejšie.
Postup sám skúšal
Furtenbach tvrdí, že ide o proces, ktorý vyvíjal a testoval v spolupráci s ďalšími horskými vodcami. Xenón použil pred výstupom náročnejšou trasou na najvyšší vrchol Južnej Ameriky Aconcaquu (6962 m).
„Na vrchol som vystúpil osem dní po odlete z Innsbrucku a hore som nemal som žiadne problémy. Oxymeter mi ukazoval vyššie úrovne kyslíka v krvi, ako mali miestni horskí vodcovia,“ tvrdil Rakúšan pre Financial Times.
Everest je však v porovnaní s Aconcaquou bezmála o dvetisíc metrov vyššie. Furtenbach nechcel zverejniť detaily výstupu. Na postupe vraj pracovali roky a nechce ho zverejňovať, aby mu ho neukradla konkurencia. Obhajuje sa, že zatiaľ žiadny z klientov jeho agentúry neprišiel pri výstupe na Everest o život.
„Neurobil by som nič čím by som zvyšoval riziko. Na Evereste som videl umierať ľudí každý rok a stáva sa to pri klasických výstupoch. Tieto agentúry teraz hovoria o výhradách voči nášmu prístupu,“ reaguje Furtenbach pre explorersweb.
Inhalátory aj Viagra
Obhajuje, že horolezci využívajú pri svojich výstupoch aj to, čo je v športe zakázané.
„Komerčné výstupy však nie sú súťaž, preto toto nemôžeme považovať za doping. Xenón využívame, aby sme predišli výškovej chorobe. V Taliansku až donedávna bolo zakázané používanie hypoxických stanov. Ale aj tí, ktorí upozorňujú na nás, sami tieto stany využívajú pre svojich klientov,“ vraví rakúsky horský vodca.
„Dnes sa bavíme o používaní Diamoxu, Dexametasonu, Ibuprofenu, tabletiek na spanie, kodeínu, inhalátorov pre astmatikov, vViagry a mnoho ďalších, ktoré sa v horolezectve využívajú. A to sa nemusíme baviť o kyslíku vo fľašiach. Xenón nie je doping, je to plyn, ktorý sa prirodzene vyskytuje v ovzduší,“ vraví.
Xenón či hypoxické stany sú podľa neho iba prostriedky, ktoré môžu ľudia využiť na lepšiu aklimatizáciu pred výstupom, znižujú riziko aj čas, ktorý potrebuje horolezec stráviť vo vysokej nadmorskej výške.
„Ak sú ľudia proti zvyšovaniu bezpečnosti, sú aj proti vede a pokroku. Každý sa môže slobodne rozhodnúť, či strávi mesiace v extrémnom a smrteľne nebezpečnom prostredí.
Podľa Reinholda Messnera by skutočné horolezectvo by malo zahŕňať aj možnosť smrti. Ak duch spočíva v nebezpečenstve, potom mám presne opačný prístup k výškovému horolezectvu. Pre mňa a mojich klientov smrť neprichádza do úvahy,“ dodal Furtenbach.
S kyslíkom to nie je výkon
Nepál povýšil horolezectvo na turizmus a len za povolenia na Mt. Everest vlani zinkasoval 4,5 milióna dolárov. Na najvyššiu horu sveta mieri v posledných rokoch obrovské množstvo ľudí, ktorí si chcú splniť sen o veľkom dobrodružstve.
Využívaním kyslíka, helikoptér či prostriedkov na lepšiu aklimatizáciu sa aj osemtisícovky budú otvárať stále väčšiemu okruhu ľudí a výstup sa stane len otázkou ceny.
"To už nie je horolezectvo. Neviem to pomenovať. Je to úbohé, keď niekto chce týmto spôsobom vyniknúť. Keď v 1978 Peter Habeler a Reinhold Messner dokázali, že ľudský organizmus je schopný takýto výstup zniesť aj bez umelého kyslíka, odvtedy je jeho použitie faul. Je to podobné ako doping. Klamstvo. Nie je to výkon," hovoril v rozhovore pre Sportnet bývalý šéf Jamesu Marián Šajnoha.
"No keď vidím toho dlhého hada ľudí, ktorí idú na vrchol, je mi z toho do plaču."
V minulých rokoch dokázal Furtenbach klientov dostať na vrchol Everestu za 16 dní, na Broad Peak (8051 m) to zvládla agentúra za 14 dní a na Manaslu (8 163 m) dokonca 12 dní. Je takmer isté, že v budúcom roku tieto hranice prekoná.
Čas ukáže, či sa expresné výstupy stanú trendom. Tento program si podľa Financial Times zatiaľ kúpili štyria klienti.