Hokejisti museli čakať, kým stuhne ľad. Inak je všetko ako vlani

(Autor: SITA)
Vojtech Jurkovič|2. máj 2013 o 20:32

Slováci bývajú v rovnakých izbách rovnakého hotela. To všetko vplýva na mužstvo pozitívne, vraví Šatan.

HELSINKI. Kapitán Miroslav Šatan skonštatoval, že v Hartwall aréne a v hoteli Flamingo našli všetko urobené tak, akoby odišli z Helsínk nie pred rokom, ale iba pred pár dňami a vrátili sa späť do svojho.

„To všetko vyplýva na mužstvo pozitívne,“ vraví Miroslav Šatan.

Jeden z jeho asistentov Branko Radivojevič (druhým je Tomáš Kopecký) i ďalší našli ubytovanie dokonca v rovnakej izbe i posteľ ako pred rokom.

Zlý ľad

„Rozdiel je pre mňa len v tom, že kým vlani som mal najmladšieho spolubývajúceho z tímu - Tomáša Tatara, teraz si dobre nažívam aj s najstarším Jožkom Stümpelom. Veľmi slušný chlap. Chodí prvý spať a nenúti ma ani vypnúť televízor,“ povedal Radivojevič.

Po štvrtkovom tréningu sa viacerí hráči sťažovali na nekvalitný ľad.

„Najprv sme takmer pätnásť minút čakali, kým voda trochu stuhne. Stretol som aj ruského kamaráta Radulova, ktorý ma privítal vetou, že ľad je hrozný. Budú ho musieť do začiatku majstrovstiev riadne prichladiť,“ dodal Radivojevič.

Štyridsaťročný Jozef Stümpel hrá svoj tretí šampionát v Hartwall aréne. Ako jediný zo súčasného tímu v nej hral už v roku 1997 za trénera Jozefa Golonku. Pred desiatimi rokmi pri bronze bol zase v hoteli dvojičkou so Žigmundom Pálffym.

„Bola s ním zábava. Taká s nečakanými žartíkmi, ako vie len on. Hartwall aréna je stále príjemná, podobne ako atmosféra v kabíne.“

Obranca Andrej Sekera mal pohotovo spočítané, že jeho spolubývajúci Tomáš Kopecký v noci spílil dvanásť kubíkov dreva. „Tak ako ten chlapec tvrdo pracuje na ľade, dá o sebe vedieť aj počas spánku,“ smial sa Sekera.

Ten je pripravený, že tréneri budú najmä jeho ofenzívne schopnosti využívať dlhým pobytom na ľade. „Som už na to zvyknutý, oveľa radšej korčuľujem, ako sedím na striedačke,“ vraví Sekera.

Nemilý zvrat

Tréner Vladimír Vůjtek sa napriek pôvodnému optimizmu musel zmieriť s tým, že v útoku mužstvo neposilní Marián Gáborík.

Generálny manažéra Otto Sýkora nemilý zvrat vo vývoji situácie priblížil.

„Telefonoval mi John Davidson, šéf hokejových operácií Columbusu. Oznámil mi výsledky vyšetrenia Mariána Gáboríka, podľa ktorých špecialista vo Philadelphii potvrdil zranenie v oblasti brucha a odporučil operáciu. Krátko nato mi volal aj Marián Gáborík. Z jeho hlasu bolo cítiť sklamanie. Je to pre nás citeľná strata,“ dodal Sýkora.

Obrancu Ďalogu to ťahá dopredu

Starší z bratov Ďalogovcov, obranca Marek stihol po predčasnom vypadnutí Pardubíc v play off zagratulovať o tri roky mladšiemu útočníkovi Martinovi k titulu slovenského majstra naživo vo Zvolene. O motivácii napodobniť jeho úspech aspoň účasťou na svetovom šampionáte vtedy nahlas ani nehovoril.

HELSINKI. Dvadsaťštyriročný Marek Ďaloga nemal miesto v nominácii trénera Vladimír Vůjtka isté do poslednej chvíle, no ako sám hovorí, zbytočne sa nestresoval.

„Teraz je to už iné, som celý natešený, že sám budem účastníkom atmosféry veľkého svetového šampionátu. Vychutnávam si chvíle v kabíne, kde veľké hokejové mená pomáhajú nám mladším. Pozerám sa ako žiačik.“

Urasteného beka si do Pardubíc koncom minulej sezóny vyhliadol vtedajší manažér Zbyněk Kusý. „Jeho prednosťou je rýchle korčuľovanie, má potrebné fyzické parametre. A neváha pustiť sa pred súperovu bránku.“

Hriňovčan, ktorý začínal s hokejom v Detve, netají, že v detstve bol jeho idolom Paul Coffey, po Rayovi Bourquem druhý najproduktívnejší obranca NHL v histórii.

„Ťahá ma to dopredu, mám to v krvi. Iste, takú strelu, ako mával pán Coffey, ešte nemám, ale zlepšujem to.“

Mrzelo ho, že Pardubice, ktoré pred jeho príchodom oslavovali titul, v tejto sezóne stroskotali v predkole play off.

„Sklamali sme fanúšikov. Už by som niečo podobné nechcel nikdy zažiť,“ odháňa Marek spomienky na nevydarenú extraligovú sezónu v Česku. „Najlepším liekom by bolo v národnom tíme zažiť niečo podobné, čo sa chlapcom podarilo vlani, ale hokejový život ma už naučil, že je lepšie šetriť slovami.“

Marek Ďaloga hral vo Fínsku v roku 2007 na svetovom šampionáte do 18 rokov. Tím obsadil piate miesto. „Mám na to príjemné spomienky. A viem, že na severe Európy sa zrodili aj najväčšie úspechy slovenského hokeja,“ dodal.

Kondíciu rád naberá aj výbehmi na magický masív Poľany. „Mám obľúbenú cestičku popri Melichovej skale, v lete tam určite viackrát vyštartujem.“

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Hokej»Reprezentácie»Hokejisti museli čakať, kým stuhne ľad. Inak je všetko ako vlani