Bývalí hokejisti z NHL trávia desaťročia po skončení bohatej kariéry rozlične. Niektorí hrávajú golf, iní si užívajú vnúčatá, no ďalší si nájdu záľubu v cestovaní.

STEVE KASPER hrával s Rayom Bourqueom, Larrym Robinsonom, Bradom Parkom i so samotným Wayneom Gretzkým. Trénoval Boston, skautoval pre Toronto. A potom ho zlákali nepoznané končiny a zaviedli ho cez Čínu a Maďarsko do Prešova.

Ako sa v Slovenskej hokejovej lige našiel hráč s 915 zápasmi v NHL a bývalý víťaz Selke Trophy pre najlepšieho defenzívneho útočníka NHL?

Ako sa človek s viac ako 900 odohranými zápasmi v NHL, ktorý trénoval Boston a pôsobil ako skaut v Toronte, dostal do druhej najvyššej slovenskej ligy? 

Na začiatok musím povedať, že milujem hokej. Je to veľká súčasť môjho života. Hral som, trénoval aj skautoval na najvyššej úrovni a to mi dalo množstvo skúseností. Ale rovnako som sa mnohé naučil, keď som trénoval čínsku reprezentáciu do 18 rokov, Kchun-lun v KHL alebo vlani DVTK v Maďarsku. 

Zatiaľ každý angažmán, aj tieto v Európe a Ázii, hodnotím ako krásny. Najradšej to vyjadrujem tak, že hokej bol ku mne veľmi dobrý. A ja mu chcem niečo vrátiť. 

Keď mi Marek Zagrapan zavolal ohľadom tejto príležitosti, zaujala ma. Manželka ma v mojej práci veľmi podporuje. Tak sme sa rozhodli, že si chceme pozrieť ďalšiu časť sveta a popri tom robím prácu, ktorá ma baví. 

Aký prvý dojem vo vás zanechali Prešov a Slovensko? 

Zatiaľ som nenavštívil žiadne pamiatky, ale každý, s kým som bol, je skvelý. Platí to o organizácii, ľuďoch, s ktorými pracujem. Cítim, že ma prijali. Zatiaľ sme hrali len jeden zápas doma, ale čo som zatiaľ zažil atmosféru, bola takisto výborná, fanúšikovia boli súčasťou hry. Všetko vnímam pozitívne.

Od roku 2017 ste pôsobili v Číne, potom v Maďarsku a teraz na Slovensku. Pre človeka ako vy, ktorý predtým žil výhradne v Amerike, to môže byť veľká zmena. Ste dobrodružný typ? 

Som, ak na to mám dôvod. Mám rád štruktúrované plány, ale nebránim sa novým skúsenostiam. Takýmto spôsobom môžem spoznať nové kultúry. Celý život som prežil v Amerike a spoznať Čínu, Rusko, Maďarsko alebo Slovensko je zaujímavé. 

Ako hlavnú bariéru vnímam jazyk, ale nedovolím, aby ma to rozhodilo. Máme tu ľudí, ktorí mi s tým pomôžu a keď si potrebujem prečítať menu v reštaurácii, použijem prekladač. Dnes už to nie je veľký problém.

Poďme sa pozrieť do vašej minulosti. Vyrastali ste v Montreale, ktorému sa hovorí ako hlavné mesto či Mekka hokeja. Hral hokej naozaj každý? 

Nerád to tak nazývam, ale hokej bol celý náš život. Všetko sa okolo neho točilo. Mal som troch bratov a sestru a všetci sme športovali. 

Vyrastal som v komunite asi 25-tisíc ľudí. V zime bol mráz na dennom poriadku a tak sme mohli mať šesť-sedem vonkajších ľadových plôch. Takže keď sme neboli v škole, hrali sme hokej.

Navyše sme boli fanúšikmi Montrealu Canadiens, čo bolo v tej dobe jednoduché, vzhľadom na to, že v 70. rokoch vyhrávali pravidelne Stanley Cupy. Moje detstvo bolo výnimočné.

Draftovali vás však Boston Bruins. O tých sa hovorí ako o hlavných rivaloch Montrealu. 

To áno, v tom čase to bola hlavná rivalita v NHL. Je však ľahké zmeniť klubovú lojalitu, keď ako dieťa snívate o NHL a dá vám tú príležitosť ktorýkoľvek tím. Celkom rýchlo sa zo mňa stal oddaný “Bruin”.

Fandili vám doma, keď ste obliekali dres hlavného rivala? 

Myslím si, že ani oni s tým nemali ťažkosti. Keď máte syna či brata v NHL, fandíte mu, nech hrá v ktoromkoľvek drese. 

V tej dobe som zažíval náročné letá. Niekoľkokrát po sebe nás v play-off vyradil práve Montreal a keď som sa vrátil domov, dávali mi to miestni vyžrať. Ale v roku 1988 sme to konečne otočili a postúpili cez nich.

V sezóne 1981/82, v druhej sezóne v NHL, ste získali Selke Trophy ako najlepší defenzívny útočník v lige. Je to váš najväčší úspech? 

Takto by som to asi neformuloval. Som na to hrdý, mal som skvelých spoluhráčov, ktorí mi veľmi pomohli. 

Ale najzábavnejšia časť mojej kariéry bolo práve to vyradenie Montrealu z play-off, lebo Boston predtým prehral s Canadiens 18 play-off sérií za sebou. Keď sme ich v rozhodujúcom dueli zdolali na ich ľade a vrátili sme sa do Bostonu, na letisku nás vítali tisícky ľudí. Bol to veľký moment pre klub i mesto, takže to by mohol byť najpamätnejší moment pre mňa osobne.

VIDEO: Montreal vyradil Boston v play-off 1988

Nechcem však vyzdvihovať konkrétne veci. Veď som hral s členmi Siene slávy, mojimi spoluhráčmi boli Brad Park, John Ratelle, Ray Bourque, Wayne Gretzky, Larry Robinson... Môžem sa preto obzrieť za kariérou a povedať si, že bola krásna a miloval som každý okamih z nej. 

Na chvíľu zostaňme pri Selke Trophy. Tri roky po vás ju vyhral Craig Ramsay, súčasný tréner slovenskej hokejovej reprezentácie. Patril k vašim hlavným konkurentom?