BRATISLAVA. Ľadová plocha už bola prázdna, zostali na nej len odpadky, konfety a stuhy, pôvodne nachystané na oslavy titulu.
Zopár desiatok domácich fanúšikov otvorilo fľaše sektu s etiketou Majstri 2006 a zapíjali žiaľ. Žiadni priaznivci hostí na tribúnach neboli. Na siedmy finálový zápas nedostali vstupenky.
Popradský kapitán Arne Kroták sedel dlhé minúty v šatni s uterákom prehodeným cez hlavu. Sedel a mlčal. Len o niekoľko metrov ďalej sa kabínou hostí niesla vrava a rehot rozjarených chlapov. Hlučná partia akoby na povel stíchla, slova sa ujal kapitán tímu Roman Kontšek.
"Chalani, bolo to úžasné. Nevzdali sme sa niekoľkokrát. Ukázali sme, že sme fakt frajeri. Naozaj frajeri, lebo sme to vyhrali a vezieme pohár domov, ku*va, ďakujem!"
Takto vyvrcholil doteraz najbizarnejší ročník slovenskej hokejovej extraligy. Na jeho konci, 21. apríla 2006, dekorovali najneočakávanejšieho majstra, hokejistov Žiliny.
Podobné finále sa na konci aktuálnej extraligovej sezóny nezopakuje. Poprad skončil už vo štvrťfinále play off, kde nestačil na Nitru. Žilina má však na dosah ďalší veľký úspech. Po titule z roku 2006 a bronze z roku 2017 hrá tretí raz o medaily.
"Bol som v žilinskej kabíne nedávno počas osláv storočnice klubu a povedal som hráčom zopár slov od srdca. Teraz im veľmi držím palce, aby sa dostali čo najďalej," vraví žilinský rodák Roman Kontšek.
Finalistov by netipoval nik
V sezóne 2004/2005 bola v NHL výluka, hráči sa nedohodli s vedením súťaže na znení novej kolektívnej zmluvy. Najlepší hokejisti sveta sa nestretávali v súbojoch na zámorských klziskách, buď si dali od hokeja pauzu, alebo zamierili do Európy.
Vďaka tomu sa aj v slovenských kluboch zišla najväčšia koncentrácia hviezd v histórii.
V Dukle Trenčín sa bavilo hokejom trio Hossa, Demitra, Gáborík, v Slovane korčuľovali Šatan a Višňovský, zvolenský dres si obliekli Zedník, Handzuš a Országh a niekoľko zápasov za Poprad odohral aj Peter Bondra a za Košice Ladislav Nagy.
Po tejto výnimočnej sezóne však prišla ďalšia, ktorú si mnohí hokejoví fanúšikovia pamätajú dodnes.
Dvojicu budúcich finalistov by na jej začiatku netipoval asi nikto. Poprad skončil v základnej časti piaty a Žilina ešte o jednu priečku nižšie. Príznačné pre oba tímy bolo, že v nich nastupovalo viacero hráčov, ktorých už v minulých pôsobiskách považovali za nepotrebných.
Na prelome rokov sa Žilina dostala do menšej krízy. Z ôsmich zápasov, šesť prehrala a v dvoch remizovala, v tabuľke spadla na 8. miesto.
"Môj názor je, že toto mužstvo má na umiestnenie od šiesteho do ôsmeho miesta," prognózoval vtedy tréner Ján Šterbák.
"Nebohý tréner Šterbák a jeho asistent Tomko robili, čo sa dalo. Po Novom roku sme sa zomkli ako kolektív. V tíme bolo vtedy veľa cudzincov, hokejistov z iných miest, ale v kabíne som vyhlásil, že počas sezóny sa všetci stanú Žilinčanmi. Dostali sme sa do play off a tam sme nemali čo stratiť," loví v spomienkach dnes 54-ročný podnikateľ Kontšek.
Žilina vo štvrťfinále play off vyradila Zvolen 4:0 na zápasy v semifinále víťaza základnej časti Nitru po sérii 4:2.
"V play off sme sa chytili od prvého zápasu, mali sme skúsených hráčov a rástlo nám sebavedomie. V sérii proti Nitre nám pomohlo, že po druhom zápase majiteľ klubu Plandora nečakane odvolal trénera Stavjaňu. Možno to narušilo pohodu v ich tíme," hovorí Kontšek.
V žilinskej šatni rástol symbolický oltárik, kde po každom vyhratom zápase play off pribudla veľká fľaša fernetu, odkazy od fanúšikov, fotografie či pohľadnice.
Manažérka bola persona non grata
Pikantériou majstrovskej žilinskej sezóny bol konflikt mužstva s generálnou manažérkou klubu Annou Tomkowou. Dôvodom boli nevyplatené prémie po základnej časti.
Manažérka argumentovala nesplneným cieľom, hráči sa búrili. Na prilbách, striedačke a dverách do kabíny sa objavil symbol - prečiarknuté písmená A. T. v červenom kruhu. Manažérka bola v šatni persona non grata.
"Vnímali sme to vtedy ako krivdu. S odstupom času to už beriem ako srandu, výsledok bol, že puto medzi hráčmi bolo ešte silnejšie. Pred finálovou sériou som bol pre ten spor aj na koberci u vtedajšieho primátora. Vravím mu: Pokojne ma vyhoďte, ale tí chlapci za nič nemôžu. Postavil sa k tomu ako chlap.
Možno keby sme sa teraz s Ančou stretli, tak si to vydiskutujeme. Stále neviem, ako to vníma. Už som si vravel, že starneme a nie je čas na nejaké prieky," dodá Kontšek.
Poprad šiel do finále ešte suverénnejšie. Najskôr vyradil Trenčín a potom aj Košice, neprehral žiadny zápas. Pred zápasmi o titul bol v pozícii mierneho favorita.
"Poprad mal veľmi kvalitných hráčov a úžasnú oporu - Arneho Krotáka. Ale my sme boli silní ako partia. Pamätám si, že na šiesty zápas finálovej série už doniesli funkcionári z hokejového zväzu trofej a medaily, ale my sme sa vtedy, s prepáčením nasrali, otočili sme vývoj a vyhrali v predĺžení.
Na siedmy zápas už nastupuje človek s vedomím, že nič nie je ďalej. Spomínam si ešte na jeden moment. Na tréningu pred rozhodujúcim finále chcel nebohý pán tréner Šterbák ešte niečo vysvetľovať, ale ja som mu vytrhol z rúk tú tabuľu a zahodil som ju do hľadiska.
Vravím, pán tréner bez urážky, ale myslím si, že my už teraz nemusíme nič vymýšľať. Verili sme si. Osobne som vtedajšiemu primátorovi sľúbil, že spravíme maximum, aby sme získali titul," hovorí niekdajší reprezentačný útočník.
Primátor Žiliny bol v tom čase kontroverzný politik Ján Slota známy pozitívnym vzťahom k alkoholickým nápojom. Legendárny sa stal jeho burcujúci príhovor k hráčom v žilinskej kabíne plný vulgarizmov, ktorý unikol na verejnosť.
"Bolo to trochu nešťastné. Veci ktoré sa uvaria v kabíne, by sa tam mali zjesť, ale stalo sa," pousmeje sa s odstupom rokov Roman Kontšek.
Aj popradskí hokejisti mali silnú podporu prvého muža v meste. Svoje prvé volebné obdobie z piatich v tom čase absolvoval Anton Danko, bývalý hokejový rozhodca.
Pred siedmym finálovým zápasom na mimoriadnom zasadnutí mestského zastupiteľstva navrhol schváliť pre hokejistov odmenu štyri milióny korún v prípade zisku titulu a polovicu, ak mužstvo siedmy zápas prehrá.
Tak sa má hrať v play off
Zápas o všetko začali lepšie domáci. Kapitán Kroták strelil trinásty gól v play off a potom trafil žrď. "Poprad mohol dať asi štyri góly, ale Miro Lipovský nás neskutočne podržal. V druhej tretine sme dali dva góly a v tretej sme dostali Poprad na kolená," vysvetľuje Kontšek, ktorý sa s Gabrielom Spilarom (vtedy Špilárom) podieľal na troch zo štyroch gólov.
"Po sezóne som sa s niektorými hráčmi Popradu stretol a už v dobrej nálade sme žartovali, že nachystané majstrovské šiltovky či mikiny môžu nosiť na záhrade."
Žilinčanov čakali po zápase oslavy. Začali sa na prvej benzínovej pumpe za Popradom a pokračovali polnočnou hokejovou omšou na žilinskom zimnom štadióne, kde na hokejistov čakalo asi tristo fanúšikov.
"Aj po rokoch sú to úžasné spomienky, človek pri nich pookreje. Získal som už nejaké tituly aj predtým, ale tento radím najvyššie, lebo som ho dosiahol v rodnom meste," hovorí Kontšek.
Niekdajší žilinský kapitán pozorne sleduje aj aktuálnu púť nasledovníkov v play off. Vlci sa v semifinále extraligy stretnú s Nitrou.
"Keď som videl posledný štvrťfinálový zápas proti Banskej Bystrici, po dlhom čase som sa vrátil z hokeja spokojný. Presne tak sa by sa malo hrať v play off. Z nováčika je kvalitný tím a silný súper pre každého.
Milan Bartovič žije s mužstvom. Aký bol cieľavedomý hráč, taký je aj tréner. Nikdy nepredpovedám, ale ak bude hrať Žilina podobným štýlom ako naposledy proti Banskej Bystrici, so srdcom... Nechám sa prekvapiť," dodá Kontšek.
