LIPTOVSKÁ MARA. V spojení so slovným spojením „hokejová bašta“ sa ľuďom na Slovensku najčastejšie vybaví Trenčín. Vo vyše päťdesiattisícovom meste vyrástli hokejoví velikáni ako Zdeno Chára, Marián Hossa či Marián Gáborík.

Trenčín je krajské mesto, je tam hokejové zázemie, viac finančných prostriedkov a dlhá tradícia. Niet preto divu, že sa tu vychovali stovky konkurencieschopných hokejistov.

Aká je ale šanca, že sa v prvej polovici dvadsiateho storočia narodia v dedinke s 550 obyvateľmi hneď dve veľké hokejové legendy a ikony slovenského hokeja?

Dovoľte nám zobrať vás na výlet do minulosti. Vtedy ešte na Liptove stála dedina Sokolče, dnes zatopená Liptovskou Marou.

Pomohli skúsenosti zo sveta

Prvá písomná zmienka o obci kedysi ležiacej v krásnej liptovskej prírode pochádza z roku 1267. Bola to zem kráľovského sokolníka Foytha, od čoho je odvodený aj názov Sokolče.

Jej obyvatelia boli sokoliari, niektorí z nich chovali tieto vzácne vtáky pre uhorský kráľovský dvor. Kráľovskí úradníci obľubovali poľovačky na Liptove a Sokolče boli pre nich známym miestom. V chotári obce stál kráľovský letohrádok, slúžiaci pre vysokopostavených pánov práve počas obdobia poľovačiek.

Sokolčania boli známi pre veľa vecí, no ich hlavným zameraním bolo pltníctvo. Sám polyhistor Matej Bel označil sokolčianske plte za najlepšie v celom Uhorsku. Okrem toho tu bola bohatá murárska tradícia.

Dedine pomohlo aj to, že stála pri hlavnej hradskej uhorskej ceste. Pre zručnosti a skúsenosti, ktorými obyvatelia obce disponovali, boli žiadaní.

„Tí ľudia cestovali po svete a prinášali domov množstvo poznatkov - z Viedne, Budapešti, ba aj z francúzskych či belgických baní. Ak toho bolo veľa, muselo sa to odzrkadliť aj na živote dediny,“ hovorí Vladimír Šmihula, bývalý novinár a moderátor Slovenského rozhlasu. Sám vyrástol v Sokolčoch, ktoré sa postupom času zmenili na vyspelé športové i kultúrne miesto.

Mikita aj Starší

Matne si spomína na deň, keď dole dedinou viedli osemročného Stana Mikitu. Ešte si to naplno neuvedomoval, no čakala ho predlhá cesta. Joe a Anna Mikitovci, žijúci v Kanade, si ho spoločne s jeho sesternicou Irenou adoptovali a odviedli do Kanady. Mikita musel odísť z rodnej dediny na dlhé roky.