Ciki caki ciki cak. Sme majstri sveta!

BRATISLAVA. Ak by existoval jeden jediný gól, ktorý definuje slovenský hokej, bol by to s najväčšou pravdepodobnosťou ten od Petra Bondru. Zlatý z majstrovstiev sveta 2002 v Göteborgu. 

Žigmund Pálffy potiahol puk cez stredné pásmo, pri útoku dvoch proti dvom brániacim Rusom ho za modrou čiarou posunul Petrovi Bondrovi, ktorý z ľavého kruhu polovysokou strelou trafil presne k žrdi ruského brankára. 

Celé Slovensko vykríklo: Góóól. 

O niekoľko minút už znela hymna, spontánne výbuchy radosti a striekanie sektu. 

Presne pred dvadsiatimi rokmi slovenskí hokejisti vybojovali titul majstrov sveta. Zatiaľ jediný v ére samostatnosti. Vo finále zvíťazili nad Ruskom 4:3. 

Najskôr bola krivda

Na začiatku zlatej cesty bol silný pocit krivdy. Necelé tri mesiace pred šampionátom sa na zimných olympijských hrách v Salt Lake City nedostal slovenský tím do hlavnej časti turnaja. 

V kvalifikácii nemohol nastúpiť v najsilnejšom zložení, keďže NHL mala prestávku len počas hlavného turnaja. V kvalifikácii tak hralo mužstvo oslabené a 13. priečka vôbec nezodpovedala sile slovenského hokeja. Aj z toho plynula frustrácia a odhodlanie ukázať svetu, že takýto systém bol k Slovákom neférový. 

Hráči si už vtedy medzi sebou povedali, že na majstrovstvá sveta do Švédska prídu, aby si napravili chuť. Mnohí leteli zo zámoria hneď po vypadnutí svojich tímov v play off. Takto sa k tímu postupne pripájali Michal Handzuš, Ľubomír Višňovský, Ladislav Nagy, Žigmund Pálffy aj Jozef Stümpel. 

Premiérovo na majstrovstvách sveta štartoval aj Peter Bondra. Mal 34 rokov.