Brankár je preto, lebo bol lenivý. Bol dobrý pocit vidieť sklamaných Fínov, spomína Urban
Hráči dosť často tvrdia, že nikto normálny by sa nepostavil do bránky, hovorí Urban o tom, ako vnímajú brankárov.
Samuel Urban má za sebou novú skúsenosť, zahral si v Amerike. Aj keď to bolo len na štyri zápasy, naučil sa toho dosť a vypil pritom desiatky plechoviek Coca-coly.
O sebe tvrdí, že jedna z jeho najväčších kvalít je to, že sa nikdy nevzdáva. Najradšej by si kvôli teplej pláži zahral na Floride.
V rozhovore zhodnotil aj MS do 18 rokov, kde patril k najlepším hráčom tímu.
„Každý hráč v tíme má nejakú úlohu a ja som tam práve na to, aby som chytal,“ hodnotil skromne svoje výkony. „V zápase proti Fínsku videl každý 56 striel a zásluhy pripisovali mne, ale keď niekto pochváli len brankára, je to dosť nespravodlivé.“
Ako hodnotíte uplynulú sezónu?
Začal som v projekte do 18 rokov. Už od začiatku som bol v kontakte so Sioux City a rozoberali sme, čo bude pre mňa najlepšie. Či tam ísť alebo nie, prípadne kedy. Z ich strany tam bol fakt veľký záujem. Konečná dohoda bola, že môžem ostať v projekte a hneď potom letím. Nakoniec sa to posúvalo a musel som odísť skôr. Presunul som sa teda do USHL do Sioux City. Tam bola zase dohoda, že ma pustia na MS do 18 rokov.
Pre mňa to bola veľká skúsenosť. Dalo mi to veľa hlavne po hokejovej stránke, otvorilo mi to viac oči. Ak by som mal porovnať nejaké turnaje predtým a potom majstrovstvá, bolo by to neporovnateľné v tom, ako som sa cítil v bráne.
V klube v USA ste ale stihli odohrať len štyri zápasy.
Áno. Prvý zápas som išiel chytať hneď v ten víkend, keď som priletel. Tam mi to úplne nesadlo, dostal som päť gólov a išiel som dole. Chvalabohu sme ale vyhrali. Potom som bol dvakrát striedaný do zápasu a raz som chytal proti prvému Fargu proti Maťovi Marinovovi. V tom zápase som sa už cítil v bráne dobre, vedel som, čo čakať od toho hokeja, už to nebolo ako v prvom zápase, keď som mal len otvorené oči a ústa naraz a díval som sa, čo sa okolo mňa deje. Bolo to rýchle, iná mentalita hráčov, iný svet. Po čase si to sadlo a bolo to vidieť aj na mojich výkonoch, zoznámil som sa s americkým hokejom.
Ako hodnotíte pôsobenie v Sioux City Musketeers?
Vedel som, že tam toho veľa neodchytám. Snažil som sa trénerov presvedčiť, že šanca mi patrí. Bola to neskutočná skúsenosť, hlavne po hokejovej stránke. Spoznal som nové veci a naučilo ma to ešte tvrdšie pracovať. V tom bola najväčšia zmena, to mi najviac otvorilo oči. Naučil som sa vážiť si šance v bránke, lebo ich nemusí byť veľa. Keď už ich dostanem, chcem ich využiť na sto percent.
Aký bol život v Amerike?
Bol som tam päť alebo šesť týždňov. Podľa pravidiel ligy musíme bývať v rodinách. Ja som mal šťastie, že som bol so Slovákom Kubom Kopeckým. To bolo super, bol tam skvelý americký život, nič mi tam nechýbalo. Chutila mi aj ich kuchyňa.
Máte odtiaľ nejaké zážitky?
Je veľa takých, o ktorých by som nemal rozprávať. Neviem, či to je zážitok, ale pre mňa ním bolo to, keď sa ma hneď v prvý deň opýtali, čo mi majú kupovať na pitie. Ukázali mi, kde je chladnička s vodami a povedal som im, že Coca-colu. Na druhý deň som otvoril chladničku a bolo tam 45 nachystaných plechoviek Coca-coly. Vždy, keď mi ostalo posledných desať, dokúpili mi ďalšie. Naučil som sa tam piť dosť veľa Coca-coly. Neviem, či je to dobré alebo zlé. Povedali mi, že každý brankár, ktorý u nich býval, musel mať Coca-colu.
