TRENČÍN. “Má to dobre rozbehnuté, len musí ostať pokorný a pracovitý a môže dosiahnuť ešte viac ako ja.” 

Takýmito slovami opísal kapitán Dukly Trenčín Tomáš Záborský svojho bratranca, kapitána slovenskej hokejovej reprezentácie do 17 rokov. 

Ďurčo, ktorého prvé meno je Juraj, ale sám sa predstavil druhým menom Jonas, sa hrdo pousmial. Rád počuje podobné uznanie od účastníka olympijských hier či majstrovstiev sveta. 

“Je predo mnou ešte veľa roboty, ale myslím si, že ak budem robiť všetky veci na 120 percent, tak to dokážem,” odvetil šibalsky.

Narodil sa 28. mája 2008. V čase, keď Tomáš hrával v Amerike a jeho otec, známy z pôsobenia v Trenčíne, Nových Zámkoch či Topoľčanoch, práve pôsobil v Nórsku. 

To samo o sebe hovorí, že je jeho cesta za kariérnymi vrcholmi ešte dlhá. Ale už teraz ho tí, čo ho vidia hrať a trénovať, neváhajú opisovať v superlatívoch. 

Dvojgólový debut 

Jedenásty október 2024 znamenal pre Jonasa Ďurča významný kariérny míľnik. Mladík odohral premiéru v mužskom hokeji. 

V 8. kole Slovenskej hokejovej ligy nastúpil za Dubnicu na domácej pôde. Nakopol tím k výhre 6:4 nad Topoľčanmi. 

Dokonca sa dá povedať, že ju sčasti režíroval. Strelil dva góly.

Prvým znižoval v 14. minúte na 1:2. Nevzdal boj o puk, na útočnej modrej oň vyhral súboj, spracoval si ho rukou a pohotovým zakončením prekonal brankára Noskoviča. 

Druhý raz sa presadil v čase 37:10, keď znova znížil na rozdiel jedného gólu. Po buly sa rýchlo zorientoval a nevymýšľal, rovno ho švihom napálil na bránku.

VIDEO: Góly Jonasa Ďurča pri jeho premiére za Dubnicu

“Som hlavne rád, že som dostal šancu ukázať sa v Dubnici. Chalani mi veľmi pomáhali, povzbudzovali ma, cítil som sa medzi nimi komfortne. Preto som strelil tie dva góly, veril som si,” opísal svoje pocity z úvodného predstavenia medzi seniormi. 

Čoskoro by mal pridať ďalšie, konkrétne už v stredu proti Skalici. 

“Musím stále makať, uvidíme, čo ešte príde, ale určite by to nemal byť môj posledný zápas medzi mužmi,” doplnil.

Záborský a Ďurčo opäť spolu? 

Cieli však aj na vyššie méty. Netají sa ambíciami dostať sa do zostavy Dukly Trenčín už v prebiehajúcom ročníku. 

Motiváciou je preňho to, že by si mohol zahrať s bratrancom. Záborský je kapitánom “vojakov”, hoci momentálne nehrajúcim. 

“Dúfam, že sa nám podarí stretnúť sa na ľade čoskoro, hoci je to teraz horšie, lebo je zranený. Verím, že keď sa zotaví, zahráme si spolu aj v útoku,” nádeja sa 16-ročný talent.

Aj Záborský túto možnosť intenzívne vníma. Spomína pritom na vlastné začiatky, keď na prvé štarty v extralige v ročníku 2005/06 nastúpil s Ďurčovým otcom Jurajom. 

“So strýcom som odohral svoje prvé štyri zápasy za Duklu Trenčín. Bol to pre mňa super štart. Bol pre mňa ako ochranná ruka – v tej dobe ešte fungovalo mazáctvo a šikanovanie, takže som bol rád, že mne sa to vyhýbalo a nik sa po mne nevozil, hoci som s “áčkom” trénoval celý rok. Som rád, že teraz môžem byť v tíme ja a snáď mu pomôžem naštartovať kariéru,” vraví skúsený forvard.