MONTREAL. Hovorili mu „The Next One“. Eric Lindros bol veľký talent. Nielen preto, aký bol šikovný, ale aj pre svoju robustnú postavu.

Na drafte v roku 1991 bola jednotka jasná. 194 centimetrov vysoký a cez sto kíl vážiaci kanadský center bol lákadlom a vravelo sa o ňom ako o možnom nástupcovi Waynea Gretzkého a najväčšom talente od Maria Lemieuxa.

Bol tu však jeden háčik. Z prvého miesta tretí rok po sebe volili biedni Quebec Nordiques. V sezónach 1989/90 a 1990/91 vyhrali v súčte len 26 stretnutí.

Lindros povedal, že za nich nebude hrať. Naznačoval to už pred draftom, ale Nordiques sa rozhodli pre risk.

Rysovalo sa im zaujímavé mužstvo. V rokoch predtým si vybrali Matsa Sundina a Owena Nolana, v ich drese nastupovala budúca legenda Joe Sakic.

Lindrosa však neobmäkčili. Už keď vyšiel na pódium, odmietol si obliecť ich dres. Keď si podával ruky s funkcionármi organizácie, držal ho v ruke.

Každý skákal, ako on pískal

Keď si hviezdny talent niečo zaumienil, bolo takmer nemožné ho presvedčiť. Quebec nebol jedinou obeťou jeho nevôle.

Varovaním mohla byť pre klub už situácia z jeho juniorských rokov. Na drafte do CHL si ho vybrali Sault Ste. Marie Greyhounds.

Lindros spravil presne to, čo neskôr v NHL. Odmietol a chcel, aby ho vytrejdovali. Keď Greyhounds pochopili, že s mladíkom nepohnú, presunuli ho.