NEW YORK. Na vine bol hokej. 

Takýto verdikt vyriekla rodina Chrisa Simona, bývalého útočníka NHL, potom, čo vo veku 52 rokov spáchal samovraždu. 

V NHL odohral 15 sezón a 782 zápasov. Počas tých si odsedel 1824 trestných minút, teda viac ako 30 hodín. 

Koľko úderov dostal do hlavy, nespočíta nik. 

Jeho rodina tvrdí, že Simon trpel chronickou traumatickou encefalopatiou (CTE), teda neurodegeneratívnym ochorením spojeným s opakovaným poranením hlavy.

"Jeho rodina je silne presvedčená a bola svedkom toho, že Chris mal z CTE obrovské problémy a tie, bohužiaľ, vyústili do jeho smrti," povedal hráčov agent Paul Theofanous pre ESPN. 

Simon nie je vytŕčajúca výnimka. Zaradil sa do davu hokejistov, predovšetkým tých, čo zažili divokú NHL 20. storočia, ktorým údajne práve hokej zobral šťastnú a zdravú budúcnosť. Sám sa v minulosti vyjadril, že trpel dlhodobými depresiami, úzkosťou a pre dôsledky kariéry si nevedel nájsť stabilnú prácu. 

Otras mozgu - strašiak s doživotnými následkami 

Chronická traumatická encefalopatia sa prejavuje zmenami v mozgovej aktivite. Má štyri stupne a jej symptómy môžu zahŕňať problémy so správaním, náladou alebo myslením. Finálnym štádiom je často demencia. 

Trpia ňou mnohí športovci. Predovšetkým sa týka tých, ktorí sa venujú bojovým športom - boxu, kickboxu a ďalším. 

A potom je tu jeden špeciálny šport. Hokej. Cieľom je síce dostať puk do bránky, ale jeho pevnou a stále nemennou súčasťou sú aj bitky a tvrdé zákroky. Hráčov posielajú na dlhé maródky strávené v tme a tichu.

Lenže z opakovaných otrasov mozgu sa nedá vyliečiť ako zo zlomeniny prsta. Poznáme zrejme len zlomok hokejistov, ktorí naozaj trpia touto poruchou. 

Výskum síce prebieha, ale zatiaľ je - predovšetkým pre NHL ako takú - nedostatočný. 

Nie je dosť dôkazov 

Keď rodina Chrisa Simona vyhlásila, že hokejista nevidel iné východisko, ako sa dostať z týchto problémov, nepriamo obvinila ligu.

NHL však neplánuje prijať zodpovednosť za smrť Simona. 

"Myslím si, že stále nemáme dostatok vedeckých dôkazov," oboril sa zástupca komisionára Bill Daly na možný súvis medzi hokejovou kariérou a CTE. 

"Chrisov odchod je tragický, je to smutné. Vyjadrujeme hlbokú sústrasť jeho rodine a priateľom. Ale vo všetkých týchto záležitostiach počkáme, čo nám povedia experti," vyjadril sa komisionár Gary Bettman.

Podľa neho robí liga dosť, aby zabezpečila bezpečnosť hráčov v čo najvyššej možnej miere. Ale je v nezávideniahodnej situácii.

Z jednej strany sa na ňu valia obvinenia hráčov, ktorí sa po kariére pre encefalopatiu nevedia zaradiť do bežného života. Na druhej strane sú fanúšikovia, pre ktorých sú bitky a nešetrné zákroky často symbolom dobrej šou. 

No postoj ligy, ktorá deklaruje, že zdravie hokejistov je pre ňu na prvom mieste, je až cynický. Hlavne tým, že ho zástupcovia odmietajú zmeniť, a to napriek samovraždám a dlhodobým problémom stoviek hokejistov, ktorí sú presvedčení, že ich spoločné problémy nemôžu byť náhoda.

Bitkári zomierajú skoro 

Chris Simon v skutočnosti rozšíril zoznam tých, ktorí ukončili vlastné životy. 

V máji 2011 sa alkoholom a tabletkami proti bolesti predávkoval 28-ročný Derek Boogaard. O tri mesiace neskôr spáchal samovraždu 27-ročný Rick Rypien a len o niekoľko dní neskôr našli mŕtveho Wadea Belaka, ktorý niekoľko rokov užíval antidepresíva. 

Nanešťastie sa výskum tohto javu u hokejistov uskutočňuje len krátko. Prvým hráčom NHL s potvrdeným CTE bol Reg Fleming v roku 2009. Neskôr však túto poruchu potvrdili aj Rickovi Martinovi, Zarleyovi Zalapskému či Steveovi Montadorovi. Trpel ňou aj Stan Mikita, na ktorom sa v neskoršom veku prejavila demenciou. 

Niektorí stále žijúci bývalí hokejisti otvorene hovoria, že ich tento problém sužuje. Patria k nim Johan Franzén, Daniel Carcillo, Tim Thomas a ďalší.

Výsledky analýz sú napriek nie príliš dlhotrvajúcemu skúmaniu hrôzostrašné. 

Nedávna štúdia Columbijskej univerzity preukázala, že hráči, ktorí sa počas kariéry pobili minimálne 50-krát, zomierali v priemere o desať rokov skôr ako tí, ktorých kariéra bola pokojnejšia. Príčinou smrti bola u nich častejšie samovražda alebo intoxikácia návykovými látkami. 

Za vzorku si výskumníci zvolili vyše 6000 hráčov, ktorí pôsobili v NHL v rokoch 1967-2022. 

Svatoš utrpel najmenej šesť otrasov mozgu

S týmto vážnym problémom sa trápil aj Marek Svatoš. Ani on už nie je medzi živými. 

Umrel štvrtého novembra 2016 doma v meste Lone Tree. Podľa oficiálnych správ mal v tele kodeín, morfium a antidepresíva. Podľa manželky Diany sa neúmyselne predávkoval.

Košický rodák strávil v NHL len sedem sezón. Počas nich však utrpel minimálne šesť otrasov mozgu. 

"Chcem, aby ľudia vedeli, že Marek bol dobrý človek, ktorý miloval svoju rodinu. Rozhodnutia robil následkom CTE, nie preto, že by bol zlou osobou," povedala Diana.