stať sa prirodzeným vodcom. Dnes stojí 34-ročný Ján Fröhlich, odchovanec Plavnice na konci hráčskej, zdá sa však, že aj na začiatku funkcionárskej kariéry.
POĽSKO. Len pred niekoľkými dňami zvolili stále aktívneho hráča J. Fröhlicha v poľskom druholigovom klube Sandecja Nowy Sacz za riaditeľa klubu! V poľskom futbale takmer nevídaná vec, aby Slováka "preradili" zo zeleného trávnika priamo do vedúcej funkcie. Navyše ak ide o klub s profesionálnymi podmienkami. Po hráčskom pôsobení v najvyššej poľskej futbalovej súťaži sa tak východniarovi dostalo ocenenia aj na funkcionárskom poli.
Červená karta proti Humennému znamenala zlom v kariére
Pred vyše trinástimi rokmi sa ako začínajúci futbalista pokúšal Ján Fröhlich preraziť v drese Michaloviec. Na Zemplíne sa mu darilo. Odtiaľ však úplnou náhodou odišiel na sever do Poľska, kde dostal ponuku z Noweho Saczu. „Do Poľska som odišiel úplnou náhodou. V prvoligovom derby zápase Michaloviec s Humenným som dostal červenú kartu. Kvôli trestu som musel tri týždne stáť. Tréner Štafura vtedy zavtipkoval, že môžem ísť na dovolenku. Vzal som ho za slovo a do Michaloviec som sa vrátil po dvoch týždňoch. Za ten čas som bol na skúške v Poľsku. Napokon som tam aj zakotvil," spomína na odchod zo Slovenska.
V Michalovciach futbalovo dozrel
Talentovaný futbalista nastupoval pravidelne v seniorskom mužstve Starej Ľubovne už ako 17-ročný. Neskôr, v roku 1996 prestúpil do Michaloviec. Aj tam preukazoval na poste obrancu svoje zakončovateľské chúťky. Nielenže bol exekútorom pokutových kopov, ale často sa dokázal presadiť aj po štandardných situáciách. „Na pôsobenie v Michalovciach spomínam rád. Myslím si, že práve tam som futbalovo dozrel," nezabúda na Zemplín. Michalovce boli preňho miestom prvého kontaktu s futbalom na vyššej úrovni. „Mal som tam dobré podmienky. Mojou pracovnou náplňou sa stal iba futbal," dodáva. V metropole Zemplína sa vtedy vystriedalo niekoľko ostrieľaných trénerov. „Boli to Potoma, Pižňarský i Štafura. Každý z nich mi čosi odovzdal," hovorí J. Fröhlich.
Fanúšikov si získaval nielen na ihrisku
Nowy Sacz je od slovensko poľských hraníc vzdialený asi 40 kilometrov. J. Fröhlich išiel v roku 1999 do nového prostredia plný očakávania. Aj tu však musel počítať s tým, že Poliaci budú od neho ako od cudzinca žiadať viac. „Vtedy tam bolo aj v nižších súťažiach oveľa menej Slovákov ako dnes. Človek musel začínať od nuly, či už u fanúšikov alebo v kabíne. Bol som si preto vedomý, že bude treba odvádzať viac roboty ako domácim hráčom. Snažil som sa preto ako sa len dalo. A to nielen na ihrisku, ale aj správaním mimo neho," poznamenáva futbalista.
Ako cudzinec bol kapitánom v ligovom Belchatowe
O Fröhlichovi mnohí hovorili ako o supertalente. Sám hráč však priznáva, že talent a ani poctivá práca niekedy nestačia. Aj nádejný futbalista totiž musí mať niekoho, kto ho posunie na oči manažérom. Na Slovensku sa toto Fröhlichovi nevyplnilo, v Poľsku však našťastie áno. Ako hráča Sandecje si ho všimol dnešný tréner Polonie Varšava, Jacek Zielinski. Uznávaný futbalový odborník ho vtedy "uchmatol" do GKS Belchatow. „Keď sme vtedy postupovali s Belchatowom do najvyššej poľskej súťaže, v mužstve si ma zvolili za kapitána. Pre mňa ako cudzinca to bol znak úcty a dôvery," podotýka hráč.
Na Slovensku si najvyššiu súťaž nezahral, v Poľsku áno
Snom každého futbalistu je zahrať si najvyššiu súťaž. Janovi sa to doma na Slovensku nepodarilo. Ani od toho momentu však nemal ďaleko. „Svojho času, keď Humenné hralo ligu, mal som odtiaľ ponuku. Napokon však z nej vzišlo," spomína. Z dohľadu futbalovej verejnosti sa tak východniarom vytratil, svoje si však vydobil v Poľsku. „Kariéry robia hráči v lige majstrov. Možno aj ja som mohol dosiahnuť viac, ale vzhľadom na možnosti som spokojný s tým, čo som v športovom živote dosiahol. Nie každému sa totiž podarí hrať najvyššiu poľskú ligu, ako sa to pošťastilo mne, v drese Belchatowa," reaguje skromný, ale nikdy neuspokojujúci sa futbalový nadšenec. V Poľsku sa stretol s viacerými osobnosťami z minulosti i súčasnosti. „Hrával som napríklad s reprezentantom Lukasom Gargulom, ktorý hral aj naposledy v kvalifikácii proti Slovákom," poznamenáva legionár.
Podmienky môžeme Poliakom závidieť
V 85-tisícovom meste Nowy Sacz je futbal športom číslo jeden. Tamojšia Sandecja patrí k najstarším poľským klubom, keď už o rok si pripomenie storočnicu. „Ide o mestský klub, fanúšikovia tam doslova žijú futbalom. Chodia aj na štadióny k súperom. Atmosféra i zázemie je na veľmi dobrej úrovni. Podobne je to aj v ostatných kluboch. Na Slovensku im môžeme mnohé závidieť," približuje tamojšie podmienky J. Fröhlich. Mužstvo je nováčikom druhej poľskej ligy, vo výkonnostne tretej najvyššej súťaži má však vyššie ambície. „Chceme postúpiť vyššie. V klube robíme všetko preto, aby sa nám to podarilo. Po jeseni sme v tabuľke na solídnom štvrtom mieste. Káder však chceme ešte posilniť. Získali sme nového sponzora. Príkladná je aj spolupráca s mestom, ktoré zastupuje primátor," prezrádza už z pozície riaditeľa klubu.
Funkciu riaditeľa napokon prijal
Keď sa pred necelými dvoma rokmi z Belchatowa vrátil do Sandecje, miestni boli radi. „V klube nastali viaceré zmeny. Keď som nedávno dostal ponuku na post riaditeľa klubu, musel som si najprv všetko nechať zvážiť. Vo všetkom totiž beriem ohľad na rodinu. Napokon som funkciu prijal. Je to nová výzva. Funkcia je totiž vyznamenaním i cťou zároveň. Asi si ma tu naozaj vážia," naznačuje novopečený funkcionár. Spolu s prezidentom i viceprezidentom majú v klube hlavné slovo. „Okrem niektorých finančných záležitostí mám v kompetencii zabezpečenie hráčskeho kádra podľa predstáv trénera," upresňuje. Či si aj v jarnej časti súťaže oblečie dres ešte definitívne nevie. „Tréner mi povedal, že ešte vypomôžem na ihrisku, tak uvidíme," zasmeje sa J. Fröhlich.
Na prvom mieste je rodina
Po desiatich rokoch v Poľsku spoznal J. Fröhlich medzi futbalovými odborníkmi viac známych práve tam, ako doma. Vráti sa k futbalu niekedy na Slovensku?. „Zatiaľ o tom neuvažujem. Človek však nikdy nevie," hovorí. Pri kolobehu futbalového života však najviac zdôrazňuje vlastnú rodinu. „Uvedomujem si, že popri mojej práci najviac trpí moja rodina, keď sme odlúčení. Chcem jej za všetku trpezlivosť poďakovať. Teraz v novej funkcii to bude ešte zložitejšie. Všetko, čo robím je však preto, aby mala moja rodina lepšie zázemie. Aby moje deti mali zabezpečený lepší štart do života," hovorí manžel Marcely a otec malého Marka.
Vizitka:
Ján Fröhlich
Narodený: 2. 12. 1974.
Hráčska kariéra: Plavnica, Stará Ľubovňa, Michalovce (1996 1999). V Poľsku: Nowy Sacz (1999 2002, druhá a tretia liga; 2006 dodnes), Belchatow (2002 2006, najvyššia súťaž "extraklasa" a prvá liga).
Priority: Rodina, po nej nasleduje futbal.
ne 07:30
