BRATISLAVA. Na zápas prvého kola kvalifikácie futbalovej Ligy majstrov Slovan - Swift Hesperange prišlo na Tehelné pole 14 470 divákov.
V ďalšom kole sledovalo zápas so Zrinjski Mostar 20 498 fanúšikov a na súboj proti izraelskej Haife bolo vypredané - 21 375 divákov.
Na ten istý štadión, ale zápasy inej súťaže, konkrétne slovenskej najvyššej, už prišlo oveľa menej ľudí. Na Žilinu 4757 divákov a na Podbrezovú iba 3422 skalopevných priaznivcov.
Aj futbalisti Trnavy sa mohli v predkolách Európskej konferenčnej ligy spoľahnúť na mohutnú podporu. Proti Lechu Poznaň aj ukrajinskému Dnipru-1 ich hnalo vpred vyše 16-tisíc fanúšikov.
Ale na Podbrezovú, ktorá hrá v tejto sezóne zaujímavý futbal, bolo zvedavých len 2516 ľudí, na atraktívneho nováčika z Košíc iba 1848.
Kým domáce zápasy Slovana a Trnavy v európskych pohároch sprevádzala vďaka početnej diváckej kulise výborná atmosféra, hoci medzi súpermi neboli žiadne európske veľkokluby, na ligové súboje si nájdu cestu iba skalní fanúšikovia.
Ligový futbal láka na Slovensku čoraz menej priaznivcov. A neplatí to iba pre dva najpopulárnejšie kluby v krajine.
Modernizácia nárast nepriniesla
Návštevnosť v najvyššej slovenskej súťaži klesla v tomto storočí o viac ako 40 percent. V ročníku 2021/2022 bol divácky priemer na štadiónoch 2333 ľudí.
Rekordná návšteva minulej sezóny sledovala stretnutie záverečného kola medzi Slovanom a Podbrezovou (15 606 divákov), po ktorom domáci oslavovali s fanúšikmi titul. Naopak, najhoršiu návštevu zaznamenali v Liptovskom Mikuláši, kde na zápas so Skalicou prišlo len 141 ľudí.
Počas prvých ôsmich kôl tejto sezóny prišlo na štadióny priemerne 2680 fanúšikov. Ak sa pozrieme do minulosti, najvyššiu návštevnosť v ére samostatnosti mala prvá futbalová liga v roku 1998, keď na štadióny prišlo v priemere 4072 fanúšikov na zápas.
Kde sa skrýva problém? V kvalite produktu, slabom marketingu alebo len pohodlnosťou fanúšika, ktorý si radšej pozrie zápas v televízii?
Kultúrnejšie prostredie nie je záruka
V uplynulom desaťročí sa nízka návštevnosť na ligových zápasoch pripisovala nižšej kvalite futbalu, prípadne korupčným aféram, ale často spomínaným dôvodom bola aj zastaralá infraštruktúra štadiónov a nekultúrne prostredie.
Ošumelé nezakryté tribúny a vyblednuté polámané sedačky neboli miesto, kde by ste chceli stráviť víkendové popoludnie s priateľmi či rodinou.
„Možno sa mýlim a bude stačiť vybudovať nové štadióny. Skôr si však myslím, že musíme vybudovať novú identitu slovenského futbalu,” vravel pred deviatimi rokmi vtedajší tréner žilinských futbalistov Adrián Guľa.
Namiesto mnohých starých štadiónov sa postavili nové arény - v Bratislave, Trnave, Dunajskej Strede, Trenčíne či Košiciach, ďalšie štadióny sa modernizovali.
Futbalové zázemie zodpovedá štandardom doby a priestory pre fanúšikov sú kultúrnejšie. Napriek tomu sa návštevy na ligových zápasoch nezdvihli. Skôr naopak.
Kmotrík: 1700 permanentiek je málo