Je očami okresu. Ako brankár kopal penalty, ako fotograf má v zbierke Hamšíka či Pribilinca

Na facebooku veľmi dobre funguje skupina Okresná futbalová súťaž Bardejov. Seriózne sa zaoberá, občas s inteligentným humorom tomu, čo je avizované v jej názve.

Má slušnú sledovanosť a v jednom z posledných príspevkov označila fotografov Ladislava Lukáča, Jaroslava Šiveca a skromne priznávam, aj autora tohto článku, za „našich skvelých fotografov – oči nášho okresu“.

K Jaroslavovi Šivecovi sa dostaneme neskôr, a tak sme položili niekoľko otázok služobne najstaršiemu, najskúsenejšiemu a najlepšiemu z tejto trojice Ladislavovi Lukáčovi.

Futbalu sa venujú nielen hráči, funkcionári a rozhodcovia. Z veľkej futbalovej rodiny nemožno vylúčiť ľudí, ktorí na vlastné náklady, bez nároku na odmenu, výrazne prispievajú k jeho propagácii.

A to sú práve fotografi. Ich výstroj nie je lacná a benzín niečo stojí. Ale robia radosť ľuďom, ktorí na zápase boli a dostávajú do diania aj tých, ktorí prísť nemohli.

Všetkých troch mimoriadne potešil jeden z komentárov: „Bez vašich fotiek by bol víkend smutný,“ vyjadril sa jeden z fanúšikov.

Ale vráťme sa späť k LADISLAVOVI LUKÁČOVI.

Aký bol váš aktívny futbalový život a čo vás priviedlo k fotografovaniu?

Celý športový život venujem futbalu a volejbalu. Vo futbale (okrem dorasteneckého veku v Tatrane Kračúnovce) som odohral takmer celú kariéru za rodnú dedinu v TJ Družstevník Brezov (najvyššie I. trieda).

Za 37 aktívnych rokov som prešiel všetky posty, ale hlavne brankársky. Špecializoval som sa na kopanie pokutových kopov, aj ako brankár.

Počas svojej dlhej futbalovej kariéry som videl len jednu žltú a jednu červenú kartu. Posledné dve sezóny (v 46 rokoch) som pôsobil v susednom Kalništi v piatej lige. Zranenie kolena ukončilo moju aktívnu futbalovú aj volejbalovú kariéru.

Po skončení aktívnej činnosti ste futbalu zostali verný ako fotograf.

Od roku 2004 okrem „vidieckych zápasov“ som fotil aj niekoľko reprezentačných stretnutí. Najradšej zo športu fotím futbal, občas aj volejbal, atletiku a podobne.

Na mojich fotkách sú športové osobnosti ako Hamšík, Škrtel, Šesták, Kozák st., Dobiáš, Pribilinec, Tóth, Volko a ďalší.

Svoju záľubu rozvíjam hlavne v širšom okolí Giraltoviec, ale aj v Bardejove, Stropkove, Svidníku, Prešove, Vranove nad Topľou a podobne.

Niekedy robím aj umelecké fotografie. Od roku 2010 som členom fotoklubu Bardaf Bardejov, ktorý ma posunul vyššie. Bardaf je známy fotkami s využitím dlhých časov (rozmazané fotografie) a rád ich tiež využívam, lebo dávajú fotkám nesmiernu dynamiku a iný rozmer.

Prezentovali ste svoje fotky aj na súťažiach?

Zúčastnil som sa na mnohých medzinárodných výstavách, na niektorých som získal aj nejaké ocenenia.

Najviac si vážim prvé miesto na výstave na Ukrajine, za sériu bežeckých fotografií v daždi. Som autorom asi sto fotografií v knihe pre mesto Giraltovce, ktoré ju vydalo pri príležitosti 600 rokov od prvej písomnej zmienky.

Okrem športu rád fotím podujatia, na ktorých sú ľudia, teda koncerty, svadby, plesy, folklórne slávnosti a iné.

Prečo z radu športov je vašou prioritou futbal?

Fotím ho pre celoživotnú záľubu a preto, aby ľudia videli zachytené momenty, ktoré ľudské oko bežne nezachytí. Fotografovaniu sa môžem venovať aj vďaka podpore rodiny, hlavne manželky, i keď si občas zašomre (smiech).