So Slovanom získal prvý slovenský titul. V drese Petržalky hrával spolu s Vladimírom Weissom starším, ktorý ho neskôr aj trénoval . Majiteľom bol Ivan Kmotrík starší. Rovnakí dvaja ľudia dnes šéfujú v Slovane aj jeho synovi.

MILAN STRELEC (51) v rozhovore pre Sportnet prezrádza, čo je za vzostupom jeho syna Dávida. Ako spevnel a narástli mu svaly? Žiaden Slovák nemá momentálne takú streleckú formu. Aj v reprezentácii sa vypracoval na hrotového útočníka číslo jedna.

Boli ste v kádri Slovana, ktorý v roku 1992 čelil proti AC Miláno. Čoskoro proti rovnakému klubu nastúpi aj váš syn Dávid. Skúste to porovnať?

AC Miláno bolo vtedy ešte lepšie, ako dnes. Hrali tam hráči ako Ruud Gulit, Marco Van Basten, Frank Rijkaard, či Papin. V základnej zostave mohli hrať iba traja cudzinci. Bola tam absolútna svetová trieda. Doma sme s nimi vtedy prehrali 0:1, keď nám strelil gól Paulo Maldini. Vonku nás však prevalcovali 4:0.

Vtedy bolo AC najlepšie mužstvo na svete. Ale aj v súčasnom tíme Milána je veľká sila, veď naposledy vyhrali na pôde Realu Madrid 3:1. Škoda, že súčasný Slovan zasiahla taká maródka a že Vlado Weiss junior skončil kariéru. Ak by boli kompletní, tak by mali možno dnes v Lige majstrov aj štyri body. 

Slovan za vašej éry, či ten súčasný. Ktorý je lepší? 

To sa nedá porovnať. Vtedy hrali za Slovan najlepší hráči na Slovensku, v tom čase sa ešte tak vo veľkom neprestupovalo do cudziny. Vtedajší Slovan vyhral s FC Kaiserslauternom, či Borussiou Dortmund. Na pôde Realu Madrid remizoval 1:1. Neviem, či by to súčasný Slovan dokázal? 

Bol vtedy rozdiel medzi Slovanom a najlepšími tímami sveta menší ako dnes? 

Áno, menší. Aj preto, že v základnej zostave mohli hrať iba traja legionári. Ostatných hráčov museli mať domácich, čiže to bolo limitované. Real vtedy nemohol skúpiť najlepších hráčov na svete, ako dnes. Teraz sú svetové kluby ešte bohatšie a rozdiely sa ešte zvyšujú. 

Ako by váš syn obstál v Slovane vo vašej ére? 

Futbal sa za ten čas posunul ďalej, je rýchlejší. Hrá sa vo väčšom šprinte, precíznejšie sa bráni. Legendárny Ladislav Kuna hral v roku 1969 v drese Trnavy semifinále Pohára Európskych majstrov (predchodca Ligy majstrov).

Zhruba o dvadsať rokov neskôr sa porovnával s jeho nasledovníkmi a povedal nám: ´Táto Trnava by nám dala päť kusov, lebo hrá úplne iným štýlom a rýchlejšie ako my predtým´.  

Myslím, že by sa môj syn presadil v Slovane aj za našich čias, ale mal by to ťažké. Od svojich pätnástich rokov patrí Dávid medzi najväčšie talenty slovenského futbalu. Uvidím, čo ešte dokáže. Má ešte len dvadsaťtri. Potenciál má veľký. 

Bol odmalička veľký talent? 

Góly strieľal vždy, ale ešte viac sa to zmenilo, keď mal nejakých pätnásť či šestnásť. Začal hrávať na hrote útoku, bolo to na ňom postavené. Strelecky sa mu darilo aj v mládežníckych výberoch. Od sedemnástich je v áčku Slovana. 

Aj o vás sa hovorilo, že ste boli veľký talent. V čom vás syn tromfol?

Aj ja som dával veľa gólov, hlavne v doraste. V našej ére zostávali na Slovensku najlepší hráči. Prišiel som do Slovana, ktorý bol vtedy základ reprezentácie. Peter Dubovský, Palo Gostič, Jaroslav Timko, či Štefan Maixner. Ani Erik Chytil nebol slabý útočník. Presadiť sa medzi nimi bolo veľmi ťažké.

Aj Dávid by tam mal problém. Veď Slovan hral vtedy vyrovnanú partiu s Realom Madrid. Potom som zamieril do Petržalky, kde som sa stretol s Vladom Weissom, súčasným trénerom Slovana. Dávida a mňa spájajú rovnakí ľudia. S Vladom Weissom som hrával, neskôr bol aj môj tréner, či manažér. Majiteľom bol Ivan Kmotrík starší. 

Otvorili ste Dávidovi cestu?