Bol prvý futbalový agent u nás, od roku 1993 urobil JURAJ VENGLOŠ stovky prestupov. Celú kariéru zastupoval Mareka Hamšíka. Vybavil transfer kapitánovi majstrov Európy 2004, Grékovi Theodorisovi Zagorakisovi (PAOK Solún – Leicester City). 

Dnes je šéfom agentúry Central Sport Management. Medzi jeho klientov patria aj ďalší reprezentanti, napríklad Róbert Mak, Lukáš Haraslín či talentovaný Nino Marcelli.

V rozhovore pre Sportnet hovorí Vengloš aj o vývoji Haraslína a Marcelliho. Vysvetľuje, prečo už dnes mladíci toľko neodchádzajú do zahraničných akadémii. 

Bol Marek Hamšík najväčší talent, ktorý ste kedy zastupovali?

To neviem, ale určite bol jeden z najsvedomitejších hráčov. Trebárs si pamätám na Vladka Weissa, keď začínal v drese Manchester City proti Barcelone.

Bol to jeho prvý prípravný zápas v drese áčka. Mal iba devätnásť a robil neuveriteľné veci (Podľa vtedajšieho trénera City Marka Hughesa bol Weiss najlepším hráčom zápasu, pozn. red.). Vladko bol tiež jeden z najväčších talentov. 

Obaja sú trošku rozdielne typy, ale veľkí hráči. Marek mal neuveriteľnú disciplínu, staral sa o seba, dbal na regeneráciu. Hlavne bol kreatívny v tom, že vedel jednou prihrávkou zrýchliť hru a dostať hráčov do šancí. A popritom ešte strieľal góly. 

Mal najlepšiu mentalitu pre veľký futbal. Nič nevynechal. Bol sebavedomý, ale tak zdravo. Poznal som však veľa iných talentov, ale nevedeli sa ďalej posunúť. Nikdy sa nedostali do zahraničia. Lebo sa až tak nevenovali futbalu. 

Zhruba pätnásť rokov dozadu veľa slovenských hráčov odchádzalo do zahraničných akadémii, aj veľkoklubov. Dnes to už nie je trendové. Prečo?

Veľa hráčov síce odchádzalo, ale iba málo z nich sa presadilo do prvého tímu. Poviem prípad z pred pár rokov. Ľubo Tupta odišiel do Talianska. Najprv bol v Catánii potom v Hellas Verona. V Primavere (juniorka, pozn. red.) bol najlepší strelec, ale keď prechádzal k mužom, tak čelil oveľa väčšej konkurencii.

A už sa hneď nepresadil. Niektorí hráči sa vrátili späť po roku, iní vydržali polroka. Nie každý je pripravený odísť do zahraničia a má na to mentalitu.

Hráči, ktorí sa presadili vonku, tam nešli na skúšku. Kluby ich jednoducho chceli. To hovorím o tých dávnejších prípadoch ako Vladko Weiss, Marek Hamšík či Róbert Mak. Nemuseli chodiť po skúškach. 

Weiss, Mak či Albert Rusnák v akadémii Manchestru City vynikali, podobne ako Miroslav Stoch v Chelsea. Ani jeden z nich sa však vo veľkoklube nepresadil do prvého tímu. Je to vôbec reálne v prípade nejaké slovenského hráča?