Futbalová Liga národov zatiaľ Slovensku veľa úspechov nepriniesla. Z druhej výkonnostnej úrovne klesol národný tím do C-čka a celkovo prehral až desať zo šestnástich zápasov. 

Vo štvrtok otvára v Tallinne novú kapitolu. Čaká ho domáce Estónsko, s ktorým sa v súťažnom či priateľskom zápase nestretol takmer dve desaťročia.   

Písal sa 8. október 2005, keď na lavičke sedel tréner Dušan Galis, Róbert Vittek patril k najlepším strelcom Bundesligy a v strede defenzívy hral iba svoj piaty reprezentačný duel Martin Škrtel.

Dôležitý zápas v boji o MS v Nemecku mal napokon nečakaného hrdinu. Jediný gól na bratislavskom Tehelnom poli strelil PETER HLINKA.

"Aj keď ubehlo už skoro dvadsať rokov, rád si na to spomeniem. Vtedy mám pocit, akoby to bolo včera," povedal v rozhovore pre Sportnet.

Ako si spomínate na konfrontácie s Estónskom z roku 2005?

Na ten dvojzápas si pamätám veľmi dobre. V tom čase som hral za Rapid Viedeň a tréner Dušan Galis mi dal šancu a vytiahol ma do reprezentácie. V Tallinne sme to zvládli (2:1) a o pol roka sme hrali doma.

Potrebovali sme vyhrať, aby sme boli v lepšej pozícii v závere kvalifikácie. Boli sme lepším tímom a hoci bolo dlho skóre 0:0, verili sme si, že to zlomíme. Myslím si, že bolo otázkou času, kedy dáme gól.

Samozrejme, bol som rád, že sa to po rohovom kope podarilo mne. Bol to môj jediný gól v reprezentácii, takže mám pekné spomienky. 

VIDEO: Gól Petra Hlinku v zápase Slovensko - Estónsko

Gól ste dosiahli pomerne kurióznym spôsobom.

Pamätám si, že sa lopta nejako dostala ku mne a najskôr som ju trafil do žrde. Odrazila sa však späť ku mne, tak som do nej vletel hlavou a padlo to tam.

Stano Varga ma podpichoval, že som si najskôr loptu musel naraziť o žŕdku, aby som dal gól. Mali sme vtedy výškovú prevahu a pokiaľ je štandardná situácia dobre zahraná, tak vždy je z toho nebezpečenstvo.  

Bol to váš prvý gól za Slovensko. Dali vám to spoluhráči pocítiť?

To už presne neviem, ale určite som zaplatil nejakú večeru alebo potom po zraze, keď sme boli bez trénerov. V tom čase to bolo extrémnejšie ako teraz a určite by to partia, akou sme boli, nenechala len tak. 

Ako si spomínate na obdobie v národnom tíme? 

Bolo to niečo vzácne. Aj keď od toho gólu ubehlo už skoro dvadsať rokov, rád si na to spomeniem. Vtedy mám pocit, akoby to bolo včera.

Reprezentácia je čerešnička na torte každého hráča. Boli sme dobrá partia, no bohužiaľ v baráži sme narazili na Španielov, ktorí boli nad naše sily. Práve účasť na veľkom reprezentačnom turnaji mi chýba, ale nevadí.

Bolo to najlepšie obdobie mojej kariéry. S Rapidom som v roku 2005 získal titul, hrali sme v Lige majstrov a v rakúskej lige som bol vyhlásený za najlepšieho defenzívneho záložníka. Boli to krásne časy. 

Na ďalší zápas s Estónskom sa čakalo 19 rokov. Je teraz slovenský tím pod vedením Francesca Calzonu ešte silnejší?

Ťažko sa to porovnáva. Treba povedať, že dnes sa hrá trochu iný futbal. Aj my sme mali veľa kvalitných hráčov, ktorí hrali v zahraničných ligách.