Trénoval s Lahmom, Drogbovi prihral na gól. Slovák však do veľkoklubu neprestúpil

Erik to stále vie. Túto vetu počuť na rimavskosobotskom štadióne pravidelne.

32-ročný univerzál ERIK ĽUPTÁK je známy svojou kopacou technikou. Jeho ľavačka strašila nejedného brankára, z jeho prihrávok profitoval nejeden spoluhráč.

V najvyššej súťaži debutoval ako tínedžer, bol členom mládežníckych reprezentácií, mali oňho záujem veľkokluby.

Veľký prestup však nevyšiel. „Doteraz neviem, kde a čo stroskotalo. Bol som mladý, sprostý, veril som manažérovi a preto som tak dopadol,“ vraví.

Zároveň dodáva, že nechce sa tváriť, že všetci boli zlí a len on ten dobrý. „Niektoré veci som mohol urobiť inak, ale som vďačný za každú skúsenosť a spomienku,“ hovorí veľký srdciar, ktorý v súčasnosti patrí k oporám treťoligovej Rimavskej Soboty.

S futbalom ste začínali v Rimavskej Sobote, no v mladom veku ste odišli do Dubnice. Aké to bolo pre 13-ročného chlapca?

Dubnica vtedy fungovala s mládežou na top úrovni. Ponúk bolo nesmierne veľa, ale rozhodol som sa správne, že som išiel práve tam. Život na internáte bol no začiatku ťažký, bol som zvyknutý na pohodlie domova, no čo sa týka futbalu, nebál som sa. Istý čas som strávil na internáte, potom sa za mnou presťahoval ocino a nakoniec aj mamina a kúpili sme si tam byt.

Za mužov som nastúpil ako 16-ročný, bol som v tej dobe najmladším hráčom v prvej slovenskej lige. Ocino musel ísť na klub podpísať ostaršenie. Potom ma predbehol spoluhráč z reprezentácie Andrej Rendla, nastúpil o nejaké dni skôr a tak ma predbehol.

Hovorí sa, že skok z mládežníckeho do veľkého futbalu je veľmi ťažké zvládnuť. Na čo by si mali mladí hráči, respektíve ich tréneri dávať pozor, aby to naozaj zvládli?

Je to v každom jednom mladom chlapcovi. Vtedy bola iná doba. V tých časoch hrávali top hráči hlavne v strednom veku. Každé mužstvo bolo veľmi kvalitné, mladých hráčov ste zriedkavo našli. Jedine v Dubnici, kde nastavili taký systém.

Ja som zástancom toho, čo dáva futbal, ber a potom je to o šťastí. Určite treba tvrdo makať.

Žiaľ, prišla doba, kedy manažéri robia veľa negatívnych vecí. Zle je nastavený systém, veľa talentovaných hráčov sa vytráca a po kluboch chodia zahraniční hráči, ktorí na to nikdy nebudú mať, ale biznis je biznis.

Ale určite treba makať veľa aj mimo tréningovej jednotky a je jedno, či hráš nižšie súťaže. Čo futbalu dáš, to ti vráti. Nikde nie je napísané, že keď hráš nižšiu súťaž, tak o týždeň nemôžeš byť úplne niekde inde.

Boli ste na skúškach vo veľkokluboch. Ako na vás zapôsobili?

Áno, bol som vo veľkokluboch, ako je Bayern Mníchov, Chelsea, Norimberg, Juventus Turín, či Greuther Fürth, ktorý hral vtedy tiež Bundesligu.