Východ za západom zaostáva. Talentovaný tréner sa dvakrát sťahoval

BARDEJOV, ŽILINA. Ak sa pozrieme na nominácie mládežníckych reprezentácií, nájsť tam futbalistu z klubu z východu Slovenska je úloha neľahká a pri niektorých reprezentačných výberoch takmer neuskutočniteľná.

Vyzerá to tak, akoby reprezentační tréneri mali povolené vycestovať len po Banskú Bystricu. Skutočnosť je však iná. Východniarov je tam viacero. Všetci však pôsobia v kluboch na západ od svojho trvalého bydliska.

Povedzme si pravdu. Bohatší západ a okrem iného, má viacero možností na rozvoj mládežníckeho športu a výchovu mladých reprezentantov. Neplatí to však len o hráčoch. To isté pravidlo je platné aj pri tréneroch, a tak Bardejovčan Dušan Molčan si to, pred rokmi, cez Poprad namieril do Akadémie MŠK Žilina.

Prešiel si mládežníckymi kategóriami

Dušan Molčan začínal s futbalom i s trénerstvom v rodnom Bardejove. Na svoje začiatky spomína:

„Takmer celý futbalový život som prežil v bardejovskom futbale. Postupne som si prešiel všetkými mládežníckymi kategóriami, od prípraviek až k mužskému futbalu.

Prečo práve futbal? Od malička som mal kladný vzťah k športu a k futbalu zvlášť. Od rána do večera som sa hral s loptou, či to bolo na ihrisku alebo doma v izbe.

S futbalom som oficiálne na klubovej úrovni začal niekedy v druhom alebo treťom ročníku na základnej škole, keď ma otec zobral na tréning prípraviek. Mojím prvým trénerom bol pán Čepiga a postupne som prešiel rukami asi všetkých mládežníckych trénerov v Bardejove (Rušiňak, Matej, Vilím, Tyč, Kukulský, Želinský, Kica, Čeč) a neskôr pri mužoch aj tréner Komanický.

Veľmi rád spomínam hlavne na trénerov brankárov, ktorí ma tiež nemalou mierou formovali (Lukáč, Rodák a Čobej). Spoluhráčov som mal veľa, ale najradšej spomínam na žiacke obdobie, kde sme boli skvelá partia a takmer všetko, čo sa na Slovensku dalo vyhrať, tak sme vyhrali.

Moje trénerské začiatky sú taktiež úzko späté s bardejovským futbalom. Počas štúdia na vysokej škole som začal trénovať ako asistent v kategórii prípraviek a zároveň som mal raz do týždňa brankársky tréning s malými brankármi.

Potom som sa začal postupne posúvať vyššie na pozíciu asistenta trénera a trénera brankárov v žiackych kategóriách až som sa nakoniec stal koordinátorom pre mládežníckych trénerov brankárov a trénerom brankárov v dorasteneckých kategóriách U19, U17 a U16. Asi dva roky som pôsobil ako hlavný tréner v Kurime (5. liga), kde sme s Vladom Palšom našli zaujímavé podmienky na prácu, ktoré vytvoril tamojší futbalový nadšenec Emil Gmitter.“

Musel opustiť materský klub

Posun v trénerskej kariére si vyžiadal koniec v materskom klube. Odísť musel tam, kde boli lepšie podmienky, ale aj náročnejšie požiadavky.

Molčan sa presunul do Popradu, ktorý vtedy zažíval futbalový boom.