HELSINKI. Je ich viac ako päť miliónov (podobne ako Slovákov), milujú kávu, saunovanie a patria k najšťastnejším národom na svete. Najobľúbenejší šport? Skúste hádať.
Fínsko je dnes hokejová veľmoc. Nedávno získali Fíni v Pekingu premiérové olympijské zlato, majú tiež tri tituly majstrov sveta (dva z nich oslávili v Bratislave) a v najbližších dňoch sa v domácom prostredí môžu pokúsiť o ďalší. Ich cesta na hokejový vrchol však trvala niekoľko desaťročí a bola riadne kľukatá.
Premiéru na svetovej scéne mali Fíni v roku 1939 vo Švajčiarsku. Boli to na dlhý čas posledné majstrovstvá sveta v hokeji. Za tím Nemeckej ríše hrali aj štyria hráči z anektovaného Rakúska, šampiónov z Kanady reprezentoval tím Trail Smoke Eaters a tím Československa koučoval Kanaďan slovenského pôvodu Mike Buckna.
Československá republika odohrala 5. marca neúspešný zápas o titul majstra Európy proti Švajčiarsku (0:2) a o deväť dní prestala existovať. Fíni pri prvej účasti prehrali všetkých päť zápasov so skóre 5:25 a spolu s Juhosláviou skončili na poslednom mieste. Ale ďalej sa učili.
V roku 1948 sa prvý raz na ich dresoch objavil symbol krajiny – lev. O rok neskôr dosiahli prvé víťazstvá na MS, keď zdolali Nórov aj Belgičanov. Silným impulzom pre rozvoj fínskeho hokeja boli prvé majstrovstvá sveta, ktoré Fíni hostili – v roku 1965 v Tampere.
A o ďalší veľký míľnik sa postaral muž s pohnutým osudom, ktorý strávil najkrajšie hokejové roky v Prahe a štyri sezóny odohral aj za Slovan Bratislava.
Zradca Bubník v sieni slávy
V marci 1950 mali hokejisti Československa obhajovať titul majstrov v Londýne. Ale na turnaj neodcestovali. Komunistický režim (údajne z obavy, že viacero hráčov emigruje) ich na turnaj nepustil.
Sklamaní hráči sa stretli v pražskej krčme U Herclíků, kde zapíjali smútok aj oslavovali (jednému z nich sa narodil potomok), rozoberali politickú situáciu a povzbudení alkoholom viedli protištátne reči.
Večer vtrhli do krčmy príslušníci Štátnej bezpečnosti a hokejistov pozatýkali. V nasledujúcom vykonštruovanom procese odsúdili jedenásť hráčov. Bol medzi nimi aj Augustin Bubník.