Dukátovej sa plnia detské sny

V utorok v bielom saku a červenej sukni zloží ako členka slovenského tímu olympijský sľub do rúk prezidenta republiky. Ďalší pondelok už letí do Londýna, kde začne prežívať detské sny.

BRATISLAVA. V detstve nevynechala žiadny otvárací či záverečný ceremoniál olympijských hier. Pri televízii s otvorenými očami snívala, že aj ona raz bude pochodovať pri nástupe športovcov z celého sveta.

Pred štyrmi rokmi preletela polovicu zemegule do Pekingu. Nesedela však v kajaku, ale na tribúne. V decentných bielych šatách so slúchadlami na poste spolukomentátorky.

„Ďakujem, že mi umožnili ten zážitok, ale už by som si to nikdy v živote ako aktívna pretekárka nezopakovala. Tam ma to vždy ťahalo do lode zápasiť s divokou vodou. Večer mi vždy prišlo smutno.“

Otvárací ceremoniál v Pekingu 2008 nesledovala naživo na štadióne, ale na námestí. „Pred veľkoplošnou obrazovkou bolo možno milión Číňanov. Každý z nich to veľmi prežíval. Boli veľmi milí.“

Brutálne vyčerpávajúca kvalifikácia

V kvalifikácii pred Londýnom „Duky“ vrátila kvalifikačnú prehru skúsenejšej Elene Kaliskej, ktorá by inak obhajovala posledné dve zlaté z Pekingu a Atén.

„Bola som nevýslovne šťastná. Všetko som si uvedomila až na druhý deň. Vyše mesiaca trvajúca kvalifikácia (od 9. mája v Augsburgu do 11. júna v Cardiffe) človeka úplne vyžmýkali. Neviem, ako by som zvládala, keby sa muselo rozhodnúť až vo francúzskom Puy za stavu 1:1. Psychicky asi ešte viac ako psychicky. Dlhé týždne zaspávať a vstávať s tým, že o mojej športovej budúcnosti rozhodne iba súboj s jedinou pretekárkou,“ spomína Jana, ktorá sa nedávno vrátila z posledného predolympijského sústredenia v Londýne, v kanáli Lee Valley White Centre.

Voda sa zrýchlila

„Oproti vlaňajšku som si všimla viacero pozitívnych zmien. Okolie je upravenejšie, aj keď ešte nie sú postavené provizórne tribúny pre divákov. Zatiaľ bolo namiesto nich veľa stanov. Samotná voda tečie v strednej časti rýchlejšie, čo ma potešilo. Medzi bránkami sa jazdilo od rána do večera. Posledný možný oficiálny tréningový pobyt pred olympijskými súťažami využili všetci nominovaní slalomári vrátane náhradníkov,“ vraví Dukátová, ktorá spolu s ďalšími pretekármi zo Slovenska bývala v hoteli. „Do olympijskej dediny sme sa ešte nedostali, no na atmosféru v nej sa veľmi teším.“

Dukátovú baví predstava že v napríklad v spoločnej jedálni stretne denne stovky športovcov, ktorých doteraz spoznala iba z obrazovky. Keby vraj zbadala šprintéra Usaina Bolta, určite by ho požiadala o spoločné foto alebo aspoň o autogram.

Dukátová už má za sebou návštevu budúceho slovenského domu v samom centre Londýna, kde časť našich vodákov privítal olympijský atašé Jan Telenský osobne. Slovenský dom je postavený v honosnom štýle, inak v ňom sídli noblesný Inštitút riaditeľov.

Kniha musí byť

Dvadsaťdeväťročná absolventka magisterského štúdia, vyštudovala odbor Knižničná a informačná veda.

„Pri každej ceste v mojej batožine nesmie chýbať kniha. Zatiaľ má istú nomináciu Odhalená ekonomika, ale určite k nej pribudnú ďalšie, vraví majsterka sveta z Prahy v roku 2006.