Diviš: Malo sa predísť vabanku a bol by pokoj

PREŠOV. Medzi jednotlivcov Tatrana Prešov, ktorí si zachovali svoju fazónu počas celého corgoňligového futbalového ročníka, patril jednoznačne brankár Jakub Diviš.

Naňho sa určite nevzťahovala ani dvojzmyselná poznámka trénera Jozefa Bubenka, ktorý povedal, že niektorí zverenci predviedli „zaujímavý“ výkon proti Trnave.

Český legionár bol stálicou v bráne zelenobielych a svojimi zákrokmi neraz tím podržal, vyťahoval horúce gaštany z ohňa a rozhodne jeho pričinením mali východniari aspoň toľko bodov, koľko nazbierali. Hoci im to napokon aj tak nestačilo.

Najhorší futbalový zážitok

„Som veľmi sklamaný a smutný z toho, ako to dopadlo. Avšak vôbec sme sa nemali dostať do takej situácie, aby sme hrali vabank o všetko, bytie či nebytie,“ rozhovoril sa J. Diviš, ktorému sa končí kontrakt v 1. FC Tatran a hoci sa nerozprával aktuálne s predstaviteľmi klubu, už skôr bol dohodnutý, že odchádza.

Ešte však nevedel povedať, kam zamieri.

„Najprv sa musím otriasť z toho šoku, a potom sa sústredím na svoju budúcnosť.“

Hoci spoľahlivý ochranca svätyne prešiel mnohými tímami, takéto bodnutie do futbalového srdca ešte nezažil.

„Je to môj najhorší zážitok na trávniku.“

Ako skúsený matador vie, že v športe sú vrcholy aj rokliny, úspechy a oslavy, ale i pády. „Teraz sme sa ocitli na dne, ale život nekončí a vyskytujú sa i horšie veci. Toto však nesmierne bolí.“

Hráči verili, že sa zachránia a ani si nevedeli predstaviť, že by sa ocitli na druholigovej vlne. Jakub priznal, že možno nejaká malá pochybnosť bola, ale učupená medzi prevahou pozitívneho myslenia.

Nikomu to neželá

Zavše sa „pokašľané“ skutočnosti vrátia neskôr ako bumerang a udrú s dvojnásobnou silou. Aj Prešovčanov dobehla minulosť, hoci nie taká dávna.

„Už začiatok nebol ideálny, vládla neistota. Striedali sa tréneri i hráči, ohromne veľa vecí sa prihodilo, no dokázali sme sa z toho vždy vylízať. Až do posledného kola sme to mohli zlomiť, no nezvládli sme to.“

Diviš nevie odhadnúť, čo pád urobí so samotným klubom, ale nazdáva sa, že Tatran je pojem, značka, bohatá história a s tou neradno hazardovať. „Bolo by škoda nechať zakapať to dobré a cenené, treba ísť ďalej a ja verím, že to tak bude.“

Poučenie z krízovej sezóny je, že hráči sa sami dostali medzi mlynské kamene a nezvládli tlak. Lenže podobný nápor treba brať ako súčasť profesionálneho futbalu a kto na to nemá, nech buď spolupracuje s odborníkmi, alebo sa stiahne do menej vyhroteného prostredia.

„Nemyslím si, že psychika by mala dajaký vplyv na mužstvo, však Trnavčanov sme gniavili v druhom polčase.“

Brankárska opora strávila v Tatrane tri a pol roka a keď sme sa ho opýtali, na čo bude po čase najviac spomínať, dodal dojímavým spôsobom, že si na klub a prostredie nesmierne zvykol.

„Bude sa mi nesmierne ťažko odchádzať, spoznal som fantastických ľudí, kamarátov. Lúčenie bude preto dvojnásobne smutné,“ zdôveril sa so svojimi nostalgickými pocitmi Jakub Diviš.

Raz už predtým zažil vypadnutie, ale to bolo v Sparte Krč, kde bol na krátkom hosťovaní. „To sa nedá porovnať s tým, čo zažívam teraz. Nikomu to neželám.“