Pozornosť pútal šikovnosťou a hernou inteligenciou. Pod deravými košmi sa stal legendou, pričinil sa o historicky najlepšie umiestnenie československého basketbalu na olympijských hrách.
BORIS LUKÁŠIK (87) je držiteľ striebra z ME 1959 v Turecku, ktoré sa ako posledné hrali pod otvoreným nebom. Ľudia z okolia ho po kariére volali Velikán a stal sa jedným z prvých členov Siene slávy slovenského basketbalu.
Od roku 1966 žije v skromnom byte v Handlovej, kde ochotne privítal redaktorov Sportnetu.
Čomu sa dnes venuje Zaslúžilý majster športu?
Mám už 87 rokov, takže hlavne oddychu. Nedávno som spadol a utrpel úraz, preto sa dávam zdravotne dokopy. Inak sledujem šport a vážim si každý deň. Rád lúštim krížovky a stretávam sa s deťmi či vnúčatami.
Bývate sám?
Áno. Od roku 2000 som vdovec.
Na polici máte zopár trofejí. To sú všetky, ktoré ste počas bohatej kariéry získali?
Rozhodne nie. Nikdy som nebol zberateľ, preto je väčšina u syna. Odložených mám zopár najvzácnejších diplomov a medailí, ktoré občas vytiahnem.
Máte aj diplom za piate miesto na olympijských hrách 1960 v Ríme, kde vás zaradili do druhého All Star tímu turnaja?
Ten mám. Bol to fantastický úspech, na ktorý sa nezabúda. Boli sme vo výbornej forme, blízko bronzovej medaily. Žiaľ, prišli sme o ňu tesnými prehrami s Talianskom a Brazíliou.
Dnes by sa podobný výsledok rovnal zázraku.
Akú odmenu ste za piate miesto na olympiáde dostali?