Šokujúci počet, ale dizajnom i hmotnosťou rovnakých. Polkilových. Paralympiáda sa dávno neberie na ľahkú váhu. Bola zakotvená aj v oficiálnom názve XXI. zimných olympijských hier ako ich prirodzená súčasť.
WHISTLER, BRATISLAVA. Slovenský olympijský atašé vo Vancouvri Stanislav Lišiak lapal po dychu. „Asi nik na svete nečakal, že hory v okolí Whistleru sa stanú slovenským eldorádom drahých kovov. Už po troch medailách biatlonistov Kuzminovej a Hurajta sme spomínali aj Božie požehnanie, na paralympiáde som však intenzívnejšie vnímal nezlomnosť ľudskej vôle. Nedá sa ubrániť dojatiu. Keď som naživo sledoval úsilie našich paralympionikov, bol som možno najšťastnejší v živote." Jeho manželka Elena bola atašé paralympiády.
Aj zázrak má logiku
Čo sa to deje, nestačili sa čudovať fanúšikovia športu. V doterajšej histórii zimných paralympiád žiadne zlato a vo Vancouvri naraz šesť. Plus dve striebra a tri bronzy. Všetko z jedného svahu v Creekside.
„Nie je to reálny obraz postavenia slovenského športu v daných podmienkach. Ale podarilo sa nám nájsť vhodné typy a vybudovať im silné realizačné tímy," povedal vedúci misie na 10. paralympiáde Samuel Roško.
Medailová smršť vo Whistleri nebola náhodná, i keď prekvapujúco efektívna. Slovenský paralympijský zväz má silné tradície. Iveta Chlebáková, Jozef Miština, Peter Matiaško či Vladimír Gajdičiar i ďalší boli roky špičkovými lyžiarmi, no na zlato to jednoducho až do Whistleru nestačilo. Tam zúročili energiu predchodcov mladí talentovaní zjazdári Jakub Krako a Henrieta Farkašová, ktorí si v kategórii zrakovo postihnutých vyjazdili dovedna šesť zlatých a dve strieborné.
Nespadli z neba
Technicky perfektne vybavení slalomári nepadli z neba ani ich nik nekúpil z konkurenčných lyžiarskych veľmocí. Oboch nominovali už na paralympiádu v Turíne 2006. Obaja sa presadili v minulosti vo Svetovom pohári i na svetových šampionátoch (Krako sa stal v osemnástich rokoch majstrom sveta). Do Whistleru prišli už naučení víťaziť, ale neprišli úplne bez nervov. Tie zvládli aj zásluhou odborne zdatných realizačných a podporných tímov. Inak to už vo vrcholovom športe nejde. Čo neúprosne znamená, že to nejde bez peňazí. Ale ani bez nezaplatiteľnej obetavosti. Vrátane funkcionárov.
Riapoš mal vždy víziu
Triumfy vo Whistleri hlboko prežíval predseda Slovenského paralympijského výboru Ján Riapoš. Prvý muž slovenského paralympionizmu mal vždy víziu i schopnosť reálne vyhodnocovať momentálnu situáciu. Osvedčil sa ako trpezlivý stratég. Aj v časoch pokusov o rozkol v hnutí dokázal marketingovo zabezpečiť prioritné olympijské projekty. Nielen zásluhou svojich dvoch zlatých a jednej striebornej z letných paralympiád má prirodzenú charizmu a dôveru športovcov. Zosobňuje nezlomnosť a húževnatosť pri prekonávaní prekážok, čo je prvotným princípom paralympionizmu. Kľúčové bolo tiež to, že dokázal utlmiť komplikované animozity vnútri hnutia a povzbudiť pozitívnych.
Zháňajú dvestotisíc eur
Okrem plánov o vybudovaní paralympijského centra ho s tímom spolupracovníkov čaká najbližšie príjemná daň za medailové opojenie.
Paralympijský výkonný výbor schválil finančné odmeny zhodne ako pred ním Slovenský olympijský výbor. Za zlato patrí každému paralympijskému víťazovi 16 600 eur, za striebro vyše 11tisíc, za bronz takmer päťtisíc. Celkový balík na odmeny našich paralympijských medailistov je vyše dvestotisíc eur.
Podľa Roška polovicu uhradí štát, druhú zabezpečia marketingové aktivity paralympijského výboru. Riapošovci zožali vo Whistleri medailový rekord aj preto, že už dnes myslia na ďalšiu paralympiádu v Soči 2014.
Vysielačky ich zrýchlili
Do medailového rebríčka či historických análov sa zapisuje len jeden. Zdraví navádzači v kategórii zrakovo postihnutých však preberajú rovnakú medailu.
BRATISLAVA. Navádzačov jasne odlišuje od pretekárov vesta s nápisom Guide. Pred novinármi sa zvyknú držať o krok vzad za pretekárom, ktorého práve doviedli do cieľa. V zjazdovom lyžovaní zrakovo postihnutých majú komplikovanejšiu úlohu ako v atletike či pretekoch vozičkárov.
Revolučný skok v zjazdovom lyžovaní zrakovo postihnutých znamenali vysielačky, ktoré všeobecne zrýchlili jazdu.
„Komunikáciu cez malé vysielačky zamontované v prilbách využívame už tretí rok. Ubudlo signalizácie rukami, pribudla rýchlosť a presnosť v orientácii," hovorí navádzač Juraj Medera, ktorý doviedol Jakuba Kraka k trom zlatým a ďalšej striebornej medaile. Zrakovo postihnutá Henrieta Farkašová s rovnakou medailovou bilanciou potvrdzuje, že s vysielačkou má pri jazde väčší pocit istoty. „S pribúdajúcou dôverou a odvahou som sa zlepšila aj technicky," dodáva Farkašová (na snímke SITA/AP pri skoku za navádzačkou Natáliou Šubrtovou).
Žiadny z dvojice našich trojnásobných paralympijských víťazov Farkašová či Krako by ani za svet nemenili navádzačov. Kraka vodí po zradných zjazdárskych svahoch už jedenásť rokov Medera. „Skôr sa bojím, aby on nevymenil mňa," žartoval Juraj Krako.
Jeho o šesť rokov starší navádzač Juraj Medera nevidí problém, že by spolu nevydržali ďalších jedenásť rokov. „Do hry však môžu vstúpiť prozaické veci. Nie sme profesionáli, časom príde rodina. No a potom, veru, neviem."
Pretekári považujú za samozrejmé, že prémie za víťazstvá si delia rovným dielom. Podľa pravidiel Slovenského paralympijského výboru patrí navádzačovi zhruba polovica z toho, čo postihnutému pretekárovi. „Jasné, že peniaze navádzačom dorovnáme, " zhodli sa slovenskí paralympijskí víťazi.
Ako vláda plní sľub vyčleniť viac peňazí na šport
Čo sľúbili: Štát zabezpečí postupný nárast financovania športu. Uvedomujúc si dôležitosť vybudovania športovej infraštruktúry dôjde k vypracovaniu návrhu dlhodobého programu rozvoja športovej infraštruktúry.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Šport zvyšuje kvalitu života. Má pozitívny vplyv na zdravie človeka, je možnosťou trávenia voľného času pre mladých ľudí, tiež pomáha rozvíjať vlastnosti užitočné v osobnom i profesionálnom živote. Namiesto podpory vybraných subjektov (napr. veľké infraštruktúrne projekty) by však bolo vhodné prostriedky smerovať k dlhodobým cieľom.
Aká je realita? Sľub bol prevažne splnený. Podiel rozpočtovaných výdavkov na šport v pomere k HDP s nástupom súčasnej vlády klesal až do roku 2008. Od roku 2009 výdavky prudko stúpli vďaka štátnym dotáciám na výstavbu hokejového (41 mil. eur) a futbalového (70 mil. eur) štadióna v Bratislave. V oboch prípadoch ide o jednorazové dotácie, vláda nevypracovala dlhodobú stratégiu rozvoja infraštruktúry. Dotáciu na futbalový štadión vláda vyčlenila aj napriek počiatočnému odmietavému postoju premiéra Fica, ktorý ešte vo februári 2009 dotáciu pripúšťal iba po skončení krízy.
Zdroj: INEKO
pi 13:43
št 15:05
st 14:13
ut 14:35
