Šport dostane budúci rok viac, ale stále ešte výrazne menej než predvlani. Prelom podmieňuje minister dokončením reformy.
BRATISLAVA. Šport dostane budúci rok zo školskej kapitoly štátneho rozpočtu na rozvoj o tri milióny eur viac ako v tomto, oznámil minister Eugen Jurzyca.
Napriek medziročnému nárastu o 10,8 percenta to však bude o vyše 9 miliónov eur menej, ako dostal predvlani. Na Národný program rozvoja športu štát v roku 2009 uvoľnil 39,6 milióna eur, tohto roku 27,4 a na rok sľubuje 30,4 milióna.
Rozpočet 2010 skresľuje štedrý, vyše 45-miliónový štátny prídel na prestavbu bratislavského zimného štadióna. V dôsledku neho v tom roku spadla podpora športu prvý raz od roku 2005 pod hranicu 30 miliónov.
Chystajú vzorec na dotácie
Z avizovanej reformy športu bude napokon len reforma jeho financovania. Jurzyca v utorok na prvej tlačovej besede so športovou tematikou vo funkcii oznámil, že jej návrh predloží ešte pred voľbami – do medzirezortného pripomienkového konania ho chce dať začiatkom januára 2012.
Má ísť o „spresnenie vyrátania nárokov na dotácie pre jednotlivé športy“, a to „na základe vzorca“ najmä podľa ich úspešnosti a popularity doma aj vo svete, ktorého používanie „zväzom dá väčšiu istotu“ a obmedzí subjektívne zásahy. „Umožní im starať sa o prípravu športovcov a nestrácať čas lobovaním za viac financií na ministerstve,“ poznamenal šéf rezortu.
Zatiaľ nepublikovaný návrh zrejme nerieši navýšenie dotácií na šport, ba ani garantovanie ich výšky na úrovni roky nedodržiavaného zákona, podľa ktorého má nárok na pol percenta zo štátneho rozpočtu. Takže asi majú pravdu tí, čo tvrdia, že ide skôr o zásady štátnej politiky v rozdeľovaní dotácií.
Šancu získať viac peňazí majú podľa Jurzycu len „oblasti, čo prejdú reformou a šport ju len dokončieva“.
Dva pohľady na korektnosť
Na našu otázku, či schválenie reformy nebude nekorektné voči vláde, čo vzíde z predčasných volieb, a môže mať iný názor, minister odvetil: „Snažíme sa nerobiť kroky, ktoré sú politicky citlivé, lebo si uvedomujeme obmedzený mandát tejto vlády. Reforma financovania športu však nie je politicky citlivá. Je to korektné. Kto prevezme rezort, si v nej bude môcť urobiť zmeny, ak bude chcieť.“
Vo svete sú príklady zhody na podpore športu naprieč politickým spektrom, na Slovensku sa však aj z neho vytĺka politický kapitál.
„Prekvapuje ma, že pán minister je taký snaživý, keď pol druha roka pre šport neurobil nič a sekcia pod vedením generálneho riaditeľa pána Križana urobila toľko interných nezmyslov aj s financovaním športu,“ zareagoval Dušan Čaplovič, poslanec opozičného Smeru a predseda parlamentného výboru pre vzdelávanie, mládež a šport na otázku, či reforma je alebo nie je „politicky citlivá“.
„Nemala by byť v nijakom prípade pred voľbami schválená vo vláde, lebo takto sa to stáva už politickou predvolebnou agendou, a aj preto, že ju pán minister nepredložil konzultatívne do nášho gesčného výboru,“ tvrdí Čaplovič.
Hnutie nič nevie, len tuší
„Nevieme, či sa máme obávať alebo tešiť, lebo návrh stále nepoznáme,“ krčí ramenami prezident Konfederácie športových zväzov SR Marián Kukumberg. „Pokladám za nespochybniteľné právo športových subjektov, ktorých sa týka, zoznámiť sa s ním skôr než pôjde do medzirezortného pripomienkového konania. V jeho štandardnom režime je totiž otázne, do akej miery by boli akceptované naše prípadné pripomienky.“
O obsahu návrhu nič nevie ani Miloslav Benca, prezident druhého najväčšieho spolku - Združenia technických a športových činností, zároveň šéf streleckého zväzu: „Zo zloženia komisie, ktorá ho pripravovala, však tuším, kam to bude smerovať: rozmaznané športy dostanú ešte viac a tie, čo prinášajú zo sveta výsledky, sa priškripnú, aby nemali požiadavky. Jeden jej člen až odo mňa zistil, že strelecký zväz nie je v Konfederácii športových zväzov a že existuje ešte aj nejaké iné združenie zväzov...“
Podľa Bencu ide o „oprášenie projektu Viktória z roku 2005, ktorý – keď neprešiel – si 90 percent športových subjektov oddýchlo“. Na jeho príprave vtedy pracoval aj Jurzyca ešte ako riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne otázky INEKO.
Sloboda za transparentnosť
V športovom hnutí síce prevláda dešpekt, ale ministrom ohlásenú „väčšiu slobodu za väčšiu transparentnosť“ v zásade víta.
„Zväzy budú mať, podobne ako štátne podniky, povinnosť zverejňovať výročné správy aj znenie všetkých svojich zmlúv a za to získajú viac slobody v narábaní so štátnymi financiami – ich účel už nebudeme tak prísne škatuľkovať,“ vyhlásil.
Zároveň sľúbil, že sa už nezopakuje tohtoročné viacmesačné meškanie štátnych dotácií. Až 70 percent budúcoročných peňazí mieni rozdeliť „na základe vopred zverejnených kritérií“. O zvyšných 30 percent neprídu, ale tie zrejme rozdelí až jeho nástupca.
„To je to, čo sme dlho žiadali. Striktná účelovosť bola neraz na úkor efektívnosti využitia peňazí,“ vraví Kukumberg. “S transparentnosťou nemáme problém. Štát má právo vedieť všetko o toku peňazí, čo na šport dáva. Otázne je, či v konflikte so zákonom o združovaní nie je požiadavka zverejňovať aj sponzorské zmluvy, ktoré môžu byť predmetom obchodného tajomstva – to asi necháme preskúmať právnikmi. Niektorí sponzori – nielen u nás, ale aj zahraničí – ochotne podporia šport, ale na rozdiel od iných si výslovne neželajú, aby boli uvádzaní.“
