Z náhradníčky Lamiovej bola najlepšia Slovenka na svetovom šampionáte

KOŠICE. Nakoniec sa z náhradníčky „na poslednú chvíľu“ stala najlepšia zo slovenských reprezentantiek na svetovom šampionáte v horskom behu na dlhej trati. Za jediným Slovákom v kategórii mužov, známym slovenským reprezentantom Imrichom Magyarom, zaostala iba o päť minút! Košičanka KATARÍNA LAMIOVÁ. Po návrate na Slovensko sa 34-ročná bežkyňa, pôvodne špecialistka na orientačný beh, ochotne podelila o svoje pocity a dojmy.

Kde a kedy sa tento šampionát konal?

„Dejiskom bola Premana v Taliansku, bežci sa postavili na štart v nedeľu 6. augusta. Toto podujatie sa v tejto oblasti koná pravidelne každý rok asi tri desaťročia, teda má dlhoročnú tradíciu. Teraz k bežeckej súťaži pribudol i bonus – punc svetového šampionátu.“

Aké boli parametre a profil trate?

„Dĺžka trate dosahovala 32 km, celkové prevýšenie vyše 2900 m. Bežci museli prekonať tri za sebou nasledujúce strmé kopce typu hore-dole. Bola to najťažšia trať, akú som doteraz bežala. Nedá sa to porovnať so žiadnym horským behom na Slovensku.“

Akú taktiku ste zvolili?

„Keďže nás organizátori postavili na štart podľa abecedného poradia krajín, začínali sme zo zadných pozícií. Na začiatku som sa nijako netlačila dopredu, uvedomovala som si, že trať je dosť dlhá a náročná na to, aby bežec ukázal, čo zvládne. Vpred som sa prepracovala postupne v prvom strmom kopci.“

A čo počasie?

„Predpokladala som, že bude horúco, čo väčšine pretekárov prekáža, mne to však nevadí. To sa však nepotvrdilo – postupne sa obloha zatiahla, k slovu sa dostal dážď, vietor vo výške vyčíňal ako rozzúrený tiger. Štartovala som iba v tenkom reprezentačnom drese – dokonca mi bola miestami i zima. Povinná výbava (bunda, fľaša s tekutinami a pod.) nebola potrebná – občerstvovacích staníc bolo na trati dostatok. V lesných úsekoch bola dokonca tma.“

Ako ste sa na tento svetový šampionát dostali?

„Asi tri týždne pred štartom, tesne po Nonstop behu hrebeňom Nízkych Tatier, ktorý som vyhrala v traťovom rekorde, sa ma popredná slovenská reprezentantka Petra Fašungová opýtala, či by som nemala záujem štartovať, pretože vypadla jedna z trojice slovenských reprezentantiek, ktoré sa na túto súťaž cielene pripravovali. Ubytovanie hradili organizátori, štartovné a prihlasovanie mal na starosti Slovenský atletický zväz, dopravu sme si zabezpečovali vo vlastnej réžii.“

Ktorí pretekári reprezentovali Slovensko okrem vás?

„Špecialistka na horské behy Katarína Lovrantová žijúca už tri roky v Rakúsku v Salzburgu, známa slovenská reprezentantka v atletike a duatlone Petra Fašungová z Prievidze a slovenský reprezentant Imrich Magyar z Nových Zámkov. Súčasťou výpravy bola i fyzioterapeutka Katky Lovrantovej. Šoférom a „servismanom pre všetko“ bol môj manžel Michal. Som veľmi vďačná, že si v práci zobral dovolenku a takmer celú 15–hodinovú cestu odšoféroval. V celom našom minitíme vládla úžasná psychická pohoda, ľudsky sme si sadli – a to bol výborný predpoklad dosiahnutia dobrých výkonov. Každý z nás nechal na trati maximum, preto sa na Slovensko vraciame spokojní. Imrich Magyar dokonca určitý úsek cesty za volantom vystriedal Michala a cestou späť nám umožnil odpočinok v jeho dome v Nových Zámkoch. Po spánku a doplnení energie sme mohli pokračovať do Košíc.“

Stalo sa niečo, čo vás prekvapilo?

„Desať minút pred štartom mi z múrika nad svahom odfúklo obe pripravené štartovné čísla so zabudovanými identifikačnými čipmi. Spôsobila to pristávajúca helikoptéra v blízkom okolí, ktorá vytvorila vzdušný vír. Jedno z čísel dokonca skončilo na streche rodinného domu pod spomenutým múrikom. Našťastie, Michal veľmi rýchlo zareagoval – preskočil plot okolo rodinného domčeka a vyšplhal sa na strechu. V opačnom prípade si neviem predstaviť riešenie tejto situácie, pretože nie všetci talianski organizátori vedeli anglicky a asi by môj problém ťažko pochopili.“

Čo si z tohto šampionátu okrem 23. miesta odnášate?

„Krásny zážitok. Všade vládla úžasná atmosféra, ľudia týmto šampionátom žili. Bežali sme cez les, po lúkach i okolo horských usadlostí – a práve tam nás povzbudzovali tlieskaním i zvoncami.“

Celý tento rok od jari až doteraz dosahujete vynikajúce výsledky. Ako ste sa k nim prepracovali?

„Veľkú úlohu pripisujem psychike, zdravotnej a rodinnej pohode, o ktorú sa stará môj manžel Michal. Bez neho by som to nedokázala. Špecialista na horskú cyklistiku je multifunkčný – je i výborným bežcom, spolu sa takmer každý víkend zúčastňujeme na nejakom športovom podujatí.“

Čo vás čaká najbližšie?

„Obaja budeme najbližší víkend bežať v českom Harachove – beh do vrchu – 400 smerom hore „do neba“ ku skokanským mostíkom. Štartovné a pobyt spojený s týmto podujatím sme obaja vyhrali za víťazstvo v behu Hill race z Kavečian na Hrešnú. Potom nás čaká Tatranská šelma ultra–trailový beh vo Vysokých Tatrách.“

A dlhodobý tohtoročný cieľ?

„Uprostred septembra chcem absolvovať slovenský šampionát v orientačnom behu a potom obaja s Michalom Medzinárodný maratón mieru v Košiciach.“