Vlhovú potiahli aj tréningy s hokejistami

Vychádzajúcej slalomárskej hviezde Petre Vlhovej pomáha aj košický rodák. Z nádejného hokejistu Šimona Klimčíka sa totiž stal kondičný tréner a teraz spolupracuje so zaujímavou klientelou. Má pritom len 22 rokov.

KOŠICE. Šimon Klimčík prišiel na svet v metropole východu, no odmalička vyrastal na Liptove.

Už ako dvojročný odišiel s rodinou z Košíc do Liptovského Mikuláša, kde sa z neho stal hokejista. Kariéru aktívneho športovca však v mladom veku vymenil za inú profesiu.

„Vždy bolo mojím snom trénovať športovcov, pretože veľmi rád vyhrávam a v ich prípade ide o víťazstvá. Chcel som im pomôcť svojimi vedomosťami a skúsenosťami, no ani sám som nečakal, že to príde tak skoro,“ hovorí o sebe Šimon Klimčík, ktorý túžil nastupovať za HC Košice, ale napokon strávil šesť sezón u odvekého rivala východniarov, pretože z Liptovského Mikuláša ešte pred pätnástymi narodeninami zamieril do Slovanu Bratislava.

V belasom drese zažil úspešné roky, ktoré mu otvorili dvere do reprezentácie a do tímu HK Orange 20. Krátke extraligové pôsobenie v dvadsiatke mu však prinieslo komplikácie.

„Na konci projektu som mal problémy s kolenom a musel som vynechať záverečné zápasy v lige aj následný kemp pred MS. Potom to vyústilo do operácie a predčasne som ukončil sezónu,“ vracal sa k jednému zo zlomových momentov svojho hokejového života.

Operácia kolena dopadla úspešne a Šimon Klimčík sa vrátil na ľad. Z juniorskej súťaže chcel preniknúť medzi mužov, no nevyšlo mu to podľa plánu v Skalici ani v Žiline a nakoniec opäť putoval do juniorky.“

Nešlo to dobrým smerom, 
a tak kariéru ukončil

Šimonova kariéra nenaberala dobrý smer, a tak sa rozhodol pred začiatkom ročníka 2014/15 vrátiť domov. Za Liptákov odohral 21 prvoligových zápasov a definitívne ukončil profesionálnu kariéru.

„Povedal som si, že toľká snaha mi za to nestojí. Hokeju som sa snažil dávať všetko, pracoval som na sebe aj mimo ľadu a žiadne ovocie neprichádzalo.“

Bývalý útočník sa v rámci hokejovej kariéry stretol s viacerými odborníkmi na kondičný tréning a práve od nich čerpal inšpiráciu pri svojich začiatkoch v novej práci kondičného trénera.

„Začal som sa v tejto sfére rýchlo vzdelávať. Mal som šťastie, že už od príchodu do Bratislavy v štrnástich rokoch som chodil ku Bronislavovi Žitnému, ktorý fungoval u Dušana Benického, bývalého kondičného trénera slovenskej hokejovej reprezentácie žijúceho vo Vancouveri. Od neho som sa naučil, ako sa trénuje, aké sú trendy v zahraničí a na týchto základoch som staval.“