Protiklady: ZOH sa začali smrťou, potom zabávali omyly.
Slovinská bežkyňa na lyžiach Petra Majdičová mala ťažký pád. Napriek tomu súťažila. Aj neskôr boli, ako športovci zvyknú preháňať, tragédie. Našťastie už také, ktoré sa časom stanú úsmevným príbehom.
1. Smrť sánkara
Slávnostné otvorenie vancouverských hier bolo smutné. Olympijská vlajka na pol žrde, pri gruzínskej čierna stuha. Dvadsaťjedenročný sánkar Nodar Kumaritašvili vyletel v poslednej zákrute v rýchlosti 145 km/h z dráhy do kovovej konštrukcie, zomrel. Pochovali ho osem dní po tragédii v rodnom Bakuriani. „Chcel som pre teba vystrojiť svadbu, namiesto toho máme pohreb," žialil nad hrobom otec David Kumaritašvili.
2.Dolámaná Petra
Biatlonistka Petra Majdičová (30), najväčšia favoritka bežeckého šprintu, pri rozcvičke nevybrala zákrutu a na nechránenom mieste vyletela z trate do potoka hlbokého asi tri metre. Kričala od bolesti. „Nemohla som normálne dýchať, ani sa hýbať." Zanovito si však vymodlila od rozhodcov výnimku, aby mohla na štart. Skončila tretia. Po pretekoch skolabovala. Zistili, že šprintovala so štyrmi zlomenými rebrami.
3.Ruský kapitán
Biatlonista Nikolaj Kruglov je kapitánom ruskej reprezentácie. V pretekoch na 20 km vo Whistleri si nešťastník musel pripadať ako skutočný vyšší dôstojník. Scéna pripomínala výjav z fínsko-sovietskej vojny v tridsiatom deviatom. Kruglov pobehoval po trati s flintou v ruke. Nehľadal však nepriateľskú obeť, ale priateľskú pomoc.
Keď začal dobiehať náskok súperov, nasadzoval si pušku po streľbe na chrbát tak vehementne, že utrhol pripevňujúci remeň. Mocoval sa s ním, potom schmatol zbraň do ruky. Až mu niektorý zo servismanov pomohol poruchu opraviť. Rus skončil jedenásty. Motanie sa ho iste obralo o medailu. Kruglov je štvornásobný majster sveta.
4.Blúdiaci Holanďan
Bloede, hlupák zakričal v cieli po flámsky. Nadávka patrila trénerovi. Víťaz vancouverskej päťtisícky Sven Kramer jasne korčuľoval po ďalšie zlato na dvojnásobnej trati. Pri vjazde do šestnásteho z 25 okruhov zakričal naňho tréner Gerard Kemekers: „Choď dovnútra." Pretekár poslúchol, a to nemal. Dráha patrila súperovi. Vo vynikajúcom čase prešiel cieľom. Zdvihol ruky, zbadal však, ako sa vedľa teší súper, Kórejčan Lee.
Bol to taký kiks, ako keď si na hokejových MS 2004 v Prahe dal Japonec vlastný gól, a začal oslavovať. Ibaže si pomýlil bránky.
5.Ako (ne)trafiť do cieľa
Holandského rýchlokorčuliara doplietol tréner, bieloruský tím v šprinte ich finišman Leonid Karnejenka. V rozjazde bežali Bielorusi na pokojnom druhom, postupovom mieste. Pred cieľom zneisteli. Najrýchlejší z nich sa rozhodol dať si zrejme o kolo viac. Namiesto do cieľa bežal do zákruty opačným smerom. Kolegovia do cieľa trafili. Na Leonida vykrikovali. On nič, fujazdil ďalej. Až začul. Otočil sa a šprintoval správne. Neskoro. Bielorusi, favoriti na jednu z medailí, prišli o postup.
