Vyhnala ich vojna, stará sa o nich trénerka. Na Slovensko prišiel celý tím

PREŠOV. Majú od trinásť do šestnásť rokov. Sú na nerozoznanie od slovenských rovesníčok. Avšak jeden podstatný rozdiel tam je.

V ich krajine zúri vojna a denno-denne majú obavy o svojich najbližších. Našťastie, im bezprostredné nebezpečenstvo nehrozí.

V zariadení Prešovského samosprávneho kraja v Prešove sú už druhý mesiac ubytované mladé ukrajinské hádzanárky zo športovej školy Strimkyj Mjač v Kyjeve. Názov školy v preklade znamená rýchla lopta.

„Hranicu sme prekročili 16. marca,“ začína rozprávanie trénerka Galina Fomina.

Jej zverenkyne si na opis situácie, pri ktorej opúšťali Ukrajinu, vystačia aj bez slov. Mimikou a gestami znázorňujú výbuchy bômb všade navôkol.

Na Slovensko išli cez Užhorod

Úvodné týždne po útoku ruskej armády strávili mladé športovkyne ešte doma na Ukrajine. Keďže situácia sa stávala čoraz nebezpečnejšou, s pomocou dobrovoľníkov boli postupne rozptýlené do rôznych častí krajiny.

Niektoré sa nachádzali v Irpini, iné v Zakarpatskej či Termopiľskej oblasti. Práve Irpiň je jedným zo symbolov súčasnej hrôzy, pri snahe Rusov o ovládnutie Kyjeva poslúžil ako nárazníková zóna.

Pred presunom na Slovensko sa dievčatá za asistencie trénerov dostali rôznymi spôsobmi prepravy do Užhorodu. Niektoré tam doviezli rodičia, pričom cestou vyzdvihli aj ďalšie.

„Niekoľko rodičov je tu v ubytovacom zariadení. Iní zostali na Ukrajine alebo sa tam vrátili a snažia sa pomôcť znova vybudovať zničené mesto,“ priblížila trénerka Galina.

Skľučujúce, ale bezpečné

Dievčatám sa o tom, čo sa momentálne deje na Ukrajine, hovorí veľmi ťažko.

„Neustále si telefonujeme alebo píšeme cez viber. Je veľmi ťažké byť tak ďaleko od rodiny,“ povzdychne si Katarina, pochádzajúca z Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny, neďaleko hranice s Ruskom.